fbpx

Aktuality

Aktuality

16. decembra 2021

Výzva pre Potravinárov je TU!

Dlhoočakávaná výzva PPA určená pre investície na spracovanie, uvádzanie na trh a vývoj poľnohospodárskych výrobkov bola dnes vyhlásená! Bratislava 16. decembra (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR spustilo výzvu na projekty pre potravinárov v hodnote 170 miliónov eur. Oznámil to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO). Žiadatelia budú môcť predkladať svoje žiadosti elektronickou formou od 14. januára 2022, pričom výzva bude otvorená do 31. marca budúceho roka. "Na túto výzvu čakali potravinári a spracovatelia prvovýroby veľmi dlho a som rád, že sme ju po získaní trvalej akreditácie PPA mohli vyhlásiť. Verím, že po dvoch covidových rokoch, ktoré neboli ľahké ani pre výrobcov potravín, budú peniaze na modernizáciu podnikov správnym impulzom na ich ďalší rozvoj," uviedol Vlčan. Prostriedky z výzvy na podporu investícií podľa neho pomôžu všetkým - malým, stredným aj veľkým potravinárskym podnikom. Zapojiť sa môžu aj spracovatelia poľnohospodárskej prvovýroby. Pomoc je podľa jeho slov rozdelená do siedmich oblastí - mäsopriemysel, pekárenský a cukrovinkársky priemysel, mliekarenský priemysel, konzervárenský a mraziarenský priemysel, cukrovarnícky a tukový priemysel, priemysel na výrobu kŕmnych zmesí a priemysel výroby piva, vína, liehu a nealkoholických nápojov. Na zjednodušenie obstarávania budú môcť žiadatelia využiť bezplatnú elektronickú aplikáciu JOSEPHINE. Na zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní sú pripravené jednotné šablóny a videomanuály, ktoré budú k dispozícii pre žiadateľov po registrácii v aplikácii podľa informácií uvedených vo výzve. Výzva bude podľa agrorezortu zverejnená na webstránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Formálnu asistenciu pri podávaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok bude poskytovať Agentúra pre rozvoj vidieka. Dobrou správou pre žiadateľov podľa MPRV je, že od januára sa menia podmienky regionálnej a minimálnej štátnej pomoci v rámci EÚ. Aj pre túto výzvu to znamená, že predovšetkým malé a stredné podniky v menej rozvinutých regiónoch dostanú v závislosti od regiónu a zdroja (EPFRV, EURI) o 5 až 10 % intenzívnejšiu pomoc z Programu rozvoja vidieka. Výzva podporí napríklad investície do rekonštrukcie stavieb a infraštruktúry, do rozširovania technologických kapacít a modernizácie zariadení, strojov a prístrojov, do vývoja technológií a zavádzania inovácií, do energetických úspor, eliminácie vedľajších produktov alebo odpadu, do čistiarní odpadových vôd, ako aj do ďalších aktivít súvisiacich so spracovaním, skladovaním, odbytom vrátane nákupu a využívania chladiarenských, mraziarenských alebo termoizolačných typov automobilov, aj do podnikových a mobilných predajní. MPRV dodalo, že prostriedky z výzvy Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov pochádzajú zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a zo zdrojov EURI, teda Nástroja EÚ na obnovu po kríze COVID-19. Výzva v podobnej finančnej alokácii bola naposledy vyhlásená v roku 2015 z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2022. Zdroj: Teraz.sk Ponuku na vypracovanie projektu nájdete TU.

Čítať viac
7. decembra 2021

Do ekoschém sa možno nezapojí až tretina poľnohospodárov

Agrorezort a najväčšie poľnohospodárske združenie majú rôzne odhady toho, koľko slovenských farmárov bude mať záujem o nové ekologické dotácie pri ich navrhovanom nastavení. Kým ministerstvo hovorí o veľkej väčšine, podľa poľnohospodárov sa nemusí zapojiť až tretina. Novinkou v programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027 budú nové ekologické platby, takzvané ekoschémy. Každý poľnohospodár nad rámec základných hektárových platieb bude môcť čerpať peniaze, ak splní súbor niekoľkých podmienok, ktoré majú pomôcť biodiverzite a zdraviu pôdy. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha sa pri ich nastavení, ktoré navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva, do ekoschém nemusí zapojiť až skoro tretina slovenských poľnohospodárov. Uviedol to na diskusii portálu EURACTIV Slovensko o príprave národného strategického plánu pre SPP. Rôzne prepočty Každá krajina musí podľa dohodnutej reformy SPP na ekoschémy vyčleniť 25 percent. V prípade Slovenska ich päťročný rozpočet bude 559 miliónov eur. Až 513 miliónov eur ministerstvo vyčlení na celofarmovú ekoschému a 46 miliónov eur na pastevný chov dobytka, oviec a kôz. V rámci celofarmovej ekoschémy musí každý farmár rozdeliť svoje polia tak, aby parcela s jednou plodinou mala maximálne 50 hektárov a v chránených územiach 20 hektárov. Polia navyše musia rozdeliť nekoprodukčnými pásmi, kde priestor dostane príroda. Na štvrtine pozemkov musia zlepšiť štruktúru pôdy – zaorávaním slamy a aplikáciou maštaľného hnoja. Ak to splnia, na každý hektár farmy (nielen tam, kde budú robiť požadované činnosti) dostanú dodatočnú platbu 55 eur. V chránených územiach je o 27 eur vyššia. A práve táto sadzba môže byť podľa Macha pre významnú časť poľnohospodárov problém. „Podľa našich odhadov sa do ekoschém nebude chcieť zapojiť až 30 percent poľnohospodárov. Preto, že sú to nároky navyše, ale aj preto, ako narástli ceny komodít,“ varuje šéf SPPK. Najväčšia agrárna komora zastupuje väčšinu slovenských poľnohospodárov. Jej členovia hospodária na dvoch tretinách poľnohospodárskej pôdy. Aj keby sa vyjadrenie šéfa združenia týkalo iba členov SPPK, bol by to z pohľadu ekoschém vážny problém. Čím menej farmárov sa do ekoschém zapojí, tým obmedzenejší bude ich prínos pre prírodu a klímu. Zároveň hrozí, že sa najviac obmedzí ich vplyv v oblastiach, kde je problém s biodiverzitou, či kvalitou pôdy najvážnejší. Za hlavné riziko ekoschém to považuje aj Jozef Ridzoň z SOS/Bridlife. „Treba sa pozrieť, kde sa tých 30 percent nachádza. Nie je to rovnomerne rozčlenené po Slovensku, ale týka sa to hlavne juhozápadného Slovenska, lebo to je oblasť, kde máme najväčší problém,“ hovorí ornitológ. Aj pre dobré prírodné podmienky ide o oblasti s tradične silným postavením poľnohospodárstva, no zároveň sú to regióny s vôbec najväčšími priemernými rozlohami polí v strednej Európe. S vytýčením oblastí, kde by s uplatnením ekoschém mohol byť problém, súhlasí aj Macho. „Áno, je to preto, že sú tam chránená vtáčie územia,“ hovorí. „Poľnohospodári sú hlavne podnikatelia. Ak bude môcť byť jedna plodina na 20 hektárovom pôdnom bloku, tak pri 80 eurách za hektár im to prinesie negatívne ekonomické dôsledky,“ myslí si. Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP), ktorý má na starosti prípravu strategického plánu, hovorí, že podľa ich prepočtov sa do ekoschém zapojí „veľká väčšina“ farmárov na Slovensku. „Keďže sme ich pripravovali v spolupráci s poľnohospodármi a ochranármi, tak v rámci našich finančných možností sú nastavené optimálne,“ myslí si šéf IPP. „Pokles biodiverzity nie je dlhodobo udržateľný a keby sme ho nezastavili, prejavilo by sa to na poklese produktivity. Z dlhodobého hľadiska ekoschémy určite neznižujú produkciu poľnohospodárov, len naprávajú súčasný stav,“ vysvetľuje dôležitosť nových dotácií. Kde vziať viac peňazí? Predseda SPPK hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva by malo hľadať spôsoby, ako navýšiť rozpočet ekoschém. Aby boli pre poľnohospodárov naozaj motivačné, minimálna sadzba by podľa neho mala byť 70 eur. Agrorezort ale už v tejto chvíli nemá veľa možností, ako do ekoschém dostať viac peňazí. Podľa Jána Pokrivčáka nechce ísť cestou znižovania základnej sadzby alebo presúvania peňazí z ostatných intervencií. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča na septembrovej konferencii k ekoschémam hovoril, že na financovanie krajinotvorných prvkov by sa mohli nájsť peniaze v envirorezorte zo štrukturálnych eurofondov. Riaditeľ IPP ale hovorí, že s týmito peniaze ale teraz agrorezort nepočíta. „Teraz tieto zdroje nemáme k dispozícii. Nemôžeme brať do úvahy sľuby, ktoré sa možno nenaplnia,“ hovorí Pokrivčák. Pripustil však, že dotácie za prírode blízke činnosti sa môžu v neskorších rokoch zvýšiť. Ak by sa v prvom roku do ekoschém zapojilo menej poľnohospodárov, ako predpokladá ministerstvo pôdohospodárstva, tak by sa v roku 2024 rozdeľovali medzi menej fariem, čím by sadzba išla hore. „Máme dva roky na to, aby sme sa naučili, ako ich nastaviť čo najlepšie,“ vysvetľuje. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
15. októbra 2021

Slovensko potrebuje zavádzať viac inovácií do zdravotníctva

Pandémia zvýšila dôležitosť zdravotníctva a jeho inštitúcií, aby urýchlili a rozšírili svoje inovačné úsilie v prospech pacienta. Inovácie sú hnacou silou transformácie zdravotníctva s cieľom zlepšiť starostlivosť o pacientov, znižovať náklady a zatraktívniť pracovné prostredie pre lekárov a zdravotnícky personál. Ide najmä o inovatívny prístup v liečbe a diagnostike, rozvoj telemedicíny, zavádzanie virtuálnej reality do liečebných postupov, digitalizáciu a efektívnejšie využívanie a ochranu zdravotníckych dát. Medtech a inovatívny výskum má tiež potenciál stať sa významným pilierom slovenskej ekonomiky s tvorbou nových pracovných miest, ak sú inovácie tvorené u nás doma na Slovensku. Zhodli sa na tom odborníci na konferencii s názvom Dôležitosť inovácií v slovenskom zdravotníctve, ktorú zorganizovala Americká obchodná komora SR s podporou partnerov pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.   Finančné prostriedky z európskych zdrojov ako je Plán obnovy a odolnosti RRF, fond obnovy novej generácie Next Generation EÚ, ako aj rozpočet EÚ na roky 2021-2027, ponúkajú jedinečné príležitosti na modernizáciu slovenského zdravotníctva. „Oblasť zdravotníctva by mala byť jednou z kľúčových reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti, pričom zavádzanie inovácií a zodpovedných digitálnych riešení by malo byť jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výhody a príležitosti technologického pokroku a potenciál disruptívnych technológií je potrebné prepojiť s expertízou a znalosťami kvalifikovaného zdravotného personálu s cieľom zabezpečiť včasnejšiu, menej invazívnu, menej nákladnejšiu a najmä dostupnú zdravotnú starostlivosť. Pri správnom nastavení a potrebnej odvahe zavádzať inovatívne riešenia je moment, v ktorom sa Slovensko nachádza, jedinečnou príležitosťou na zásadné zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva s citeľnou pridanou hodnotou pre občana,“ povedal Ján Hargaš, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Podľa nového štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR Róberta Babeľu, posledné mesiace presne ukázali, kde malo zavádzanie inovácií v zdravotníckom sektore medzery a ktoré kroky boli v minulých rokoch vynechané. „Nepripravenosť celého sektoru na telemedicínu či elektronickú komunikáciu s pacientom, ale aj s ostatnými subjektami, raketovo akcelerovalo procesy na Ministerstve zdravotníctva. Pravdou však je, že inovácie v zdravotníctve nie sú len o elektronizácii vo vzťahu k pacientom. Nemej dôležité sú kroky ako legislatívne zmeny napr. v oblasti liekovej politiky, kde okrem nových inovatívnych liekov či zdravotníckych pomôcok chce Slovensko ostať krajinou, kde sa oplatí robiť klinické výskumné projekty častokrát s prelomovými inovatívnymi technológiami,“ povedal Róbert Babeľa. Verejné obstarávanie založené na hodnote v zdravotníctve   K inovatívnejším prístupom pomôže najmä zmena nazerania a nastavenia verejného obstarávania. „Hodnotovo orientované obstarávanie (Value Based Procurement) je multidisciplinárny prístup založený na partnerstve a zameraný na pacienta a na kvalitnú a finančne udržateľnú zdravotnú starostlivosť. Zameraním sa na hodnotu (vrátane kritérií kvality starostlivosti a nákladov na výsledky), namiesto zamerania sa na samotnú cenu, môžu orgány verejného obstarávania hrať dôležitú úlohu pri efektívnom poskytovaní kvalitnejšej starostlivosti,” povedal Pavol Lepey, Head of Healthcare Transformation & Market Access v spoločnosti Roche Slovensko. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
20. septembra 2021

Najviac pomoci od štátu by malo ísť na východ

Európska komisia schválila slovenskú mapu regionálnej pomoci. Tá určuje kam by mala smerovať štátna finančná pomoc podnikom v regiónoch. Jej výška by mala rásť smerom na východ. Bratislava v zóne pomoci chýba. Slovenská mapa je jednou z prvých, ktoré Komisia schválila. Okrem Slovenska ju vo štvrtok (16. septembra) odobrila aj Maďarsku. Už koncom júla ju potvrdila aj Českej republike. Nová mapa bude platiť od začiatku roku 2022 do konca roku 2027. Európska exekutíva schvaľuje mapy na základe nových, revidovaných usmernení pre regionálnu pomoc. Tie Komisia prijala v druhej polovici apríla 2021. Nové pravidlá by podľa tlačovej správy Komisie mali efektívnejšie pomáhať zaostávajúcim regiónom dobiehať nerovnosti v platoch, zamestnanosti či výške HDP a teda lepšie plniť ciele európskej kohéznej politiky. Viac peňazí smerom na východ  Slovenská mapa regionálnej pomoci definuje regióny, v ktorých sa malé, stredné a veľké podniky môžu uchádzať o pomoc od štátu. Mapa pritom rozdelila krajinu na štyri oblasti: Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko podľa kategórie NUTS 2 európskeho systému delenia územných jednotiek pre štatistické účely. Okrem toho mapa určuje aj maximálnu výšku pomoci, ktorú môže štát prijímateľom v daných regiónoch poskytnúť. Tá je vyjadrená ako percentuálna miera celkových oprávnených investičných nákladov. Nárok na regionálnu investičnú pomoc má podľa nových pravidiel 87,97 percenta územia Slovenska. Ide o regióny, v ktorých je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu menší ako 75 percent európskeho priemeru. Pritom platí, že čím nižšie HDP na hlavu, tým vyššia pomoc. Zo štyroch slovenských regiónov majú na regionálnu pomoc nárok tri. Uchádzať sa o ňu nemôžu iba podniky v Bratislavskom kraji. To ale nie je novinka. Bratislavský kraj nemal nárok na pomoc ani v minulom programovom období. Západné Slovensko, čiže Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, majú nárok na 30 percent oprávnených investičných nákladov, stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) na 40 percent a východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) na 50 percent. Vo všetkých prípadoch sa maximálna intenzita pomoci môže zvýšiť o desať percentuálnych bodov pre stredné a o 20 percentuálnych pre malé podniky pri počiatočných investíciách do 50 miliónov eur. Takúto možnosť bude mať Slovensko po zavedení plánu spravodlivej transformácie, ktorý bude súčasťou Fondu spravodlivej transformácie. O prípadné zvýšenie musí následne požiadať Komisiu. Ani eurofondy, ani regionálna pomoc  Bratislavský kraj tak okrem eurofondov nebude mať nárok ani na regionálnu pomoc od štátu pre svoje podniky. Kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako zvyšok Slovenska. Dôvodom je model prideľovania európskych peňazí, ktorý už dve desaťročia uplatňuje Komisia. V stručnosti, najviac peňazí získavajú najchudobnejšie regióny. Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška HDP na hlavu. Podľa neho pravidlá kohéznej politiky EÚ rozlišujú tri typy regiónov. Najviac peňazí získavajú takzvané menej rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Rovnaký princíp teraz Komisia zaviedla aj pri regionálnej pomoci. Bratislavský kraj patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. V novom programovom období sa mu však črtá nádej na zmenu. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce toto prerozdelenie eurofondov zmeniť. Ak by sa návrh rezortu stal realitou, Bratislavský kraj by mohol čerpať až približne miliardu eur. Návrh je súčasťou novej Partnerskej dohody, o ktorej ministerstvo regionálneho rozvoja momentálne rokuje s Európskou komisiou. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
10. septembra 2021

Farmári: Slovensko čaká ďalšie zdražovanie potravín

Poľnohospodári podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha nemajú na výber. Stúpajú im náklady. Slovensko ide do vlny zdražovania potravín. Po avizovanom zvyšovaní cien pekárenských výrobkov je možné očakávať aj rast ceny mlieka a neskôr i ďalších komodít. Po valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to skonštatoval Emil Macho, ktorý bol v utorok opätovne zvolený za predsedu agropotravinárskej samosprávy. Podľa jeho slov je nutné, aby sa k snahe slovenských producentov potravín pripojila aj podpora štátu. „Naďalej sa nenapĺňa deklarovaná podpora vlády SR v oblasti obnovy domáceho výrobného a spracovateľského segmentu. Musíme povedať, že slovenskí poľnohospodári a potravinári nedostali za pandémiu ani euro, respektíve minimálnu pomoc. Takže o nejakej konkurencieschopnosti v rámci európskeho spoločného trhu nemôžeme hovoriť,“ skonštatoval Macho. Chýba spracovanie Predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) pripomenul, že slovenským producentom potravín v budúcnosti môže pomôcť aj podpora štátu pri modernizácii výroby. „Dnes dovážame 50 percent chleba nie preto, že ho nevieme vyrobiť, ale chýba nám to dopekanie chleba, ktoré je dnes v obchodných reťazcoch módne. Môžeme mať na to akýkoľvek názor, ale je to módne. Ak hydinársky priemysel predáva vajíčka za dva, tri centy do Rakúska na výrobu sušených vajec, tak keď podporíme výstavbu sušičiek, tak vajíčka nebudú stáť pár centov v zahraničí, ale ostanú u nás. Naplnením týchto vertikál, ktoré sú v strategickom pláne ministerstva, nebude zvýšenie pridanej hodnoty o 1 000 EUR na hektár taký problém. Ale potrebujeme spoluprácu z každej strany,“ zdôraznil Karahuta. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
28. decembra 2020

Ministerstvo hospodárstva: O vykurovaní hornej Nitry rozhodnú samosprávy

O budúcnosti vykurovania hornej Nitry po ukončení dotovania uhlia stále nie je rozhodnuté. Na stole sú dva projekty. Rezort hospodárstva oba považuje len za preklenovacie riešenia. Konečné rozhodnutie však bude na samosprávach.   „Životaschopné, ale skôr dočasné riešenia” – týmto spôsobom označilo ministerstvo hospodárstvo dva projekty záujemcov o vykurovanie hornej Nitry po ukončení dotovania elektrickej energie vyrobenej z uhlia v materiáli, ktorý predložil na stredajšie (16. decembra) rokovanie vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ministerstvu hospodárstvu ide najmä o kontinuálne zabezpečenie dodávok tepla v regióne po ukončení dotácií uhliu. Podľa Sulíkovho rezortu má v tomto prípade navrch projekt Slovenských elektrární. Riešenie podľa rezortu „využíva osvedčené a spoľahlivé technológie s nízkym technologických rizikom”. Slovenské elektráreň zároveň považuje za „skúseného promotéra projektu s požadovanými finačnými aj technickými kapacitami pre úspešnú implementáciu a prevádzku”. PTH naopak svoj projekt predstavilo len začiatkom septembra, čo rezort vníma ako slabinu. Silnou stránkou prievidzského návrhu naopak je, že zlučuje výrobcu a dodávateľa tepla, keďže mesto Prievidza je priamym účastníkom projektu. To môže ľuďom priniesť nižšiu konečnú cenu tepla v porovnaní s konkurenčným návrhom. Konečná cena by však v porovnaní s dneškom mala klesnúť v oboch prípadoch. (zdroj: portál EURACTIV)

Čítať viac

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.