fbpx

Aktuality

Aktuality

26. mája 2022

Prvá výzva z Plánu obnovy a odolnosti SR bola vyhlásená

MH SR vyhlásilo prvú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR zameranú na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) zverejnilo prvú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Cieľom výzvy je zvýšenie výroby elektrickej energie z OZE v súlade s požiadavkami Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Prvá výzva v objeme 18 mil. EUR má spolu s ďalšími nasledujúcimi výzvami zameranými na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE ambíciu do roku 2026 prostredníctvom nediskriminačných a transparentných kritérií výberového konania zabezpečiť aspoň 120 MW nového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu elektriny z OZE, ktorý bude pripojený do elektrizačnej sústavy. Výzva bude vyhlásená 2 mesiace a je určená pre fyzické alebo právnické osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) až c) Obchodného zákonníka. Podporuje výstavbu/inštaláciu zariadení na výrobu elektriny využitím obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna, veterná, geotermálna energia, energia z biomasy, bioplynu, skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd. Podporené môžu byť nové zariadenia na výrobu elektriny z OZE s celkovým inštalovaným výkonom minimálne 0,5 MW a maximálne 50 MW, pričom maximálna výška podpory na jeden projekt je 3 mil. EUR.  Projekty môžu byť realizované na celom území SR. Pri vyhodnocovaní žiadostí bude hlavným kritériom podpory výška nákladov na MWh vyrobenej elektriny. Všetky schválené projekty musia zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“, podporené tak budú iba projekty spĺňajúce požiadavky legislatívy EÚ a SR v oblasti ochrany životného prostredia ako aj ostatnej relevantnej legislatívy. V prípade podpory výroby elektriny a tepla z biomasy je jednou z podmienok udelenia podpory dodržiavanie kritérií udržateľnosti stanovených smernicou EÚ 2018/2001 o podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podmienka na minimálnu úsporu emisií CO2 vo výške 80 % (vo vzťahu k typickým hodnotám a podľa metodológie smernice EÚ 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov). Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Čítať viac
17. marca 2022

Architekt: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Pri nesprávnej obnove rodinných domov hrozí zakonzervovanie ich slabín ako je stiesnené a tmavé vnútorné prostredie, či zastaralé členenie interiéru. Architekti preto ponúkli spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK.  Martin Zaiček je expert Slovenskej komory architektov pre oblasť súťaží návrhov a rozvoj politík v oblasti architektúry. Pôsobí v neziskovej organizácii Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Je autorom knižnej série sprievodcov architektúry 20. storočia pod názvom C20 ako aj spoluautor knihy Architektúra starostlivosti venovanej bohatým dejinám povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby Na Slovensku aj v Európe sa majú v nasledujúcich štyri a pol roku preinvestovať obrovské finančné prostriedky na zvýšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov aj verejných budov. Cieľom renovačnej vlny je dosiahnuť predovšetkým energetické úspory, pretože budovy a stavebníctvo produkujú značnú časť emisií. Čo môže obnova budov a bežných rodinných domov priniesť okrem úspor energií?  Súčasťou filozofie Plán obnovy a odolnost je investovať do znižovania energetickej spotreby, najmä do objektov z druhej polovice 20. storočia. Tie tvoria väčšinu stavebnej hmoty na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti sa opiera o pravidlo “Do not significant harm” a teda “neškodiť”. V praxi to jednoducho znamená, že pri obnove budov by sme nemali spotrebovať viac primárnej energie a vyprodukovať viac emisií než takouto obnovou usporíme. Tým by sme životné prostredie skôr poškodili, čo nerešpektuje základný princíp plánu obnovy – “neškodiť”. Čo myslíte pod primárnou energiou? Je to súčet všetkej energie, ktorú vložíte do investície alebo obnovy. Ak chcete namiesto starého objektu postaviť nový, energeticky lepší, mali by ste vypočítať rozdiel spotrebovanej energie na likvidáciu vzniknutého odpadu pri búraní budovy a výstavbe novej. Plán obnovy a odolnosti je preto z väčšej časti určený na obnovu existujúcich objektov, nie na výstavbu nových. Ak by to bolo naopak, mohol by spôsobiť zvýšenie emisií, a nie ich zníženie. Nie sú niektoré budovy v takom zlom stave, že sa obnova neoplatí?  Vlastníci domov postavených od 50. rokov 20.storočia  majú väčšiu tendenciu takýto objekt zbúrať a postaviť častokrát katalógový dom podľa nových štandardov a z nových materiálov. V rámci tvorby zodpovednej architektúry, ktorá prihliada na životné prostredie, sa snažíme ukázať, že pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti je lepšie investovať do existujúceho stavebného fondu. Energia sa tak využije na skvalitnenie a nie na likvidáciu objektu. Je to ekonomicky aj environmentálne racionálne. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby. Do akej miery ovplyvňuje klimatická zmena uvažovanie architektov?  V Inštitúte Slovenskej komory architektov vedieme diskusiu o tom, ako reagovať na súčasnú zmenu klímy vo vzťahu k architektúre. Veľkou témou je aj zelená politika architektúry. Architektúra čoraz viac zohľadňuje environmentálne aspekty, lebo od nich sa odvíja kvalitatívne hodnotenie celej stavby. Nejde len o samotnú spotrebu energie a jej znižovanie, ale o energiu, ktorá je zabudovaná priamo v materiáloch alebo bola použitá pri stavbe. To všetko musíme vziať do úvahy, keď hovoríme o emisiách v oblasti budov. Pri emisiách z budov sa väčšinou hovorí o tom, koľko znečistenia vyprodukuje napríklad piecka na tuhé palivo. Toto je niečo iné?  Ide o energiu, ktorá bola použitá na výstavbu objektu či likvidáciu predošlej stavby. Hovoríme o takzvaných zabudovaných emisiách v celom životnom cykle stavby. V posledných rokoch bolo bežné stavanie spotrebnej architektúry. Príkladom je Apollo centrum, ktoré muselo byť po desiatich rokoch asanované kvôli statickým poruchám. Potrebujeme budovy z kvalitných materiálov s dlhým životným cyklom. Len tak dokážeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Architektonické návrhy budú súčasťou plánu obnovy Ceny energií sa síce zvyšujú, ale nie je takáto hĺbková a komplexná transformácia drahým krokom naviac?  Iba prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti  pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby mohli byť domy komplexne rekonštruované. Generálna rekonštrukcia domu, ktorý má sto metrov štvorcových nestojí menej ako desiatky tisíc  eur. To však neznamená, že nie je možné systémovo investovať do skvalitnenia kľúčových komponentov domov, akými sú strecha, obvodový plášť či výplne stavebných otvorov (okná, dvere). Staré domy majú často malé okná s nízkym tepelným odporom a tiež hrubé steny, ktoré chránili pred tepelnými stratami. Zároveň však vytvárajú tmavé a stiesnené vnútorné prostredie. Vďaka architektúre, technológiám a dostupným materiálom je možné  tieto domy otvoriť, presvetliť, aby ich vnútorné prostredie bolo porovnateľné so súčasnými novostavbami. Je možné z plánu obnovy financovať aj skvalitnenie interiéru?  Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je najmä znižovanie energetickej spotreby. Architekti ukazujú, že zodpovedný prístup je nebúrať a naopak premyslene renovovať. Bez spoluúčasti obyvateľov, iba vďaka samotným dotáciám sa úroveň kvality bývania neposunie. Čiastočné opravy, ako napríklad zateplenie alebo výmena okien, iba konzervujú základné slabiny priestorov, za ktoré môžu materiálne nedostatky minulých desaťročí. To je možné zmeniť premyslenou obnovou. Bežný človek chce primárne rekonštruovať svoj dom, aby zvýšil jeho hodnotu a znížil spotrebu energie. Ako sa vôbec dozvie, že by do toho mohol zahrnúť aj modernizáciu vnútorného prostredia? Fakt, že plán obnovy nie je len o energetických úsporách si uvedomuje aj Slovenská agentúra životného prostredia. Oslovila Komoru architektov, aby sme pre plánovanú renováciu 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy vytvorili sériu architektonických súťaží pre najčastejšie sa vyskytujúce domy na Slovensku. Tých typov je však veľmi veľa, nie? Od štyridsiatych rokov 20. storočia sa začalo na Slovensku vo veľkom stavať. Keď sa pozriete do slovenských dedín zistíte, že sa často opakujú určité typy domov, ktoré môžu byť v tomto smere ľahko vyňaté a zadané ako téma pre architektonickú súťaž. Takže robíte katalóg, podľa ktorého sa tieto typové domy na Slovensku budú rekonštruovať? Pre tieto typové domy budú architekti v súťaži navrhovať možné riešenia, ktoré ukážu ľuďom cestu ako komplexne pristúpiť k obnove svojej nehnuteľnosti. Slovenská agentúra životného prostredia im potom tieto vizualizácie zadarmo poskytne?  Cieľom tejto spolupráce je vytvoriť príklady osvedčených riešení. Ide o to, aby rekonštrukcia neskĺzla iba k zatepleniu, výmene okien a strechy, pretože to nie je trvalo udržateľné riešenie. Morálne opotrebovanie architektúry alebo interiéru znamená, že priestory nevyhovujú súčasným predstavám. Ľudia si napríklad radi prepájajú obývačku s kuchyňou alebo kúpeľňu so spálňou, čo nebolo štandardom starších stavieb. Chceme ukázať, že tieto domy majú v sebe zabudovanú energiu, ktorá má byť ďalej rozvíjaná a zhodnocovaná a nie zničená asanáciou a postavená nanovo. Pre koľko typov domov budete vytvárať návrhy?  Momentálne máme vybrané tri typy domov. Jeden typ je jednopodlažný vidiecky dom na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou s dvoma oknami na čelnej fasáde. Druhý typ je viacgeneračný dom severných oblastí viacgeneračný (oravský dom) štvorcového pôdorysu s dvomi podlažiami a podkrovnými izbami. Tretí typ je dom kocka, ide o mestský dom s rovnou strechou. Všetky sú to domy podobného usporiadania, pretože vznikali v podobnom čase a v rámci predstavy o tom, ako má byť členenie priestoru organizované. Zároveň sú najčastejšie zastúpené v stavebnom fonde na Slovensku, väčšinou v pôvodnom stave alebo s minimálnymi zásahmi, ako zateplenie fasády. Tieto domy majú veľký potenciál, aby boli prenesené do ďalšieho životného cyklu. Zdroj: Portál EURACTIV  

Čítať viac
7. marca 2022

Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena musí vyrásť z pôdy Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky, nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ. Jaroslava Sobocká je vedúcou odboru všeobecnej pedológie a pedografie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Slovensko zastupuje v poradnom orgáne Európskej komisie pre výskumné projekty v oblastí zdravia pôdy a potravín. Podľa údajov Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR sa od roku 1996 do roku 2020 znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o takmer 70 tisíc hektárov. Prečo nám mizne poľnohospodárska pôda? Hlavným dôvodom je vývoj spoločnosti, ktorý sa nedá zastaviť. Tlaky na zábery poľnohospodárskej pôdy rastú, pretože pôda, ktorá bola zabraná už dávnejšie a premenila sa na takzvané brownfieldy (pozemky poznačené predošlou priemyselnou činnosťou, pozn. red.) už pre developerov nie je zaujímavá. Oni sa chcú rozvíjať a stavať na nezávadnej pôde a preto potrebujú pôdu, ktorá je čo najmenej kontaminovaná. Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale stabilný – jej výmera neustále klesá, ale nikdy nerastie nahor. V súčasnosti sa ale pripravuje nová Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá má ambiciózne ciele. Jedným z nich je, že Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo priemyslom, toľko sa bude musieť do pôdneho fondu vrátiť. Je to splniteľný cieľ? To sa ťažko hodnotí. Na stole je zatiaľ len stratégia s vytýčenými cieľmi. Obsahuje ale veľmi zaujímavé nástroje, ktoré by mali pomôcť naplniť tieto ciele. Do roku 2035 chce EÚ dosiahnuť 75 percent zdravej pôdy z celej rozlohy Európskej únie. Do roku 2050 chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. V tom pôda zohrá veľmi dôležitú úlohu. V minulosti sa význam pôdy dosť podceňoval, no teraz opäť získava na význame a oprávnene. Som členkou jednej z piatich misií EÚ (Mission Boards Assembly, skupiny expertov, ktoré pomáhajú Komisii s nastavením a výberom projektov vedeckovýskumného programu Horizont Európa, pozn. red.), ktorý je zameraný na pôdu. Môžem povedať, že pôda je naozaj v úplnom centre záujmu EÚ a budú sa vypisovať projekty za milióny eur na zlepšenie jej ochrany a manažmentu s cieľom zmierniť globálne dopady na spoločnosť. Pôda ale na rozdiel od vody a ovzdušia nemá na úrovni EÚ právnu ochranu. Čím to je? Pôda sa z týchto troch prírodných zdrojov chráni najťažšie. Je to krehký povrchový útvar Zeme – prírodný zdroj, ale aj pozemok, ktorý má historické korene a s ktorým sa odpradávna obchodovalo. Je to tovar a nehnuteľnosť s vlastníckymi vzťahmi, čo pre vzduch a vodu neplatí. Preto je ochrana kvalitných pôd komplikovaná. Stavia sa na Slovensku dodnes aj na najúrodnejších a najkvalitnejších pôdach? Bohužiaľ áno, čo považujem za veľmi nešťastné. V roku 2004 vyšiel zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý obsahuje aj paragrafy na ochranu pôdy pred eróziou, zhutnením, znížením pôdnej organickej hmoty a kontaminantmi, ale aj pred záberom pôdy. Pôvodne tento zákon chránil 21 percent našich najlepších poľnohospodárskych pôd na základe štyroch tried kvality. Pred zaberaním chránil najúrodnejšie pôdy, ktoré na Slovensku máme: na Podunajskej nížine, Podunajskej pahorkatine, juhu stredného Slovenska a časť pôdy na východnom Slovensku. Od roku 2013, kedy sa zákon novelizoval, však chráni poľnohospodársku pôdu v každom katastri minimálne na úrovni 30 percent. A tak napríklad v Liptovskom Mikuláši chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne rovnako ale chránime aj pôdu v katastroch Podunajskej nížiny, kde je 100 percent najkvalitnejšej pôdy. Podľa zákona tam ale chránime iba tých 30 percent, ostatná pôda sa môže zabrať pre výstavbu. Prečo k tej zmene došlo? Je to politický problém. Vyriešilo sa to takto, pretože niektoré obce z tohto územia sa sťažovali, že im to bráni v rozvoji. Teraz sa už môžu rozvíjať, no na úkor kvalitných černozemí, čiernic a hnedozemí, čiže veľmi kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Čiže zákon by sa nemal sústrediť na rovnomerné rozdelenie ochrany pôdy na Slovensku ale zamerať sa na najhodnotnejšie pôdy, ktoré máme? Áno. Spoločensky treba rozvíjať stred a východ Slovenska, kde nie sú kvalitné pôdy. Tam chránime aj pôdy, ktoré ochranu nepotrebujú, hoci aj tie majú svoj ekologický význam. Na tomto stave je potrebné zapracovať, ak chceme zachrániť našu pôdu, ako to predpokladá európska stratégia. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré majú viac ako päť percent kvalitných, tmavých poľnohospodárskych pôd. Ich ochrana je dôležitá z celosvetového pohľadu. My ich ale bohužiaľ nechránime. V oblastiach s kvalitnou pôdou, ktoré ste spomínali, môžu samosprávy mimo tých chránených 30 percent pôdy vyčleniť na nepoľnohospodárske účely pôdu bez obmedzení? Pôdy možno zabrať na základe schválených územných plánov jednotlivých miest a obcí. Každého pôdoznalca bolí srdce, keď vidí, ako sa bagre zarývajú do kvalitného humusového horizontu, na ktorom sa dá hospodáriť skoro bez nákladov, pretože tá pôda rodí sama. Čiže právna ochrana najkvalitnejších pôd na Slovensku je nedostatočná. Je vágna. Hoci, keď sme na úrovni EÚ hovorili, aké legislatívne opatrenia sa v jednotlivých krajinách uplatňujú ohľadne záberov pôd, tak sa ukázalo, že náš zákon je dosť progresívny. Pretože, keď chcete u nás na poľnohospodárskej pôde stavať, musíte si zaplatiť pozemok, ale ak je na chránenej pôde, tak musíte ešte zaplatiť odvody za jej odňatie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa developerovi na kvalitnej poľnohospodárskej pôde stavať neoplatilo. Podobný zákon majú aj v Česku, Poľsku a Bulharsku, no nikde inde. Na druhej strane v západných krajinách je cena pôdy tak vysoká, že pre zábery pôd používajú iné kritériá, napríklad percento zastavanosti ročne. Nemajú však databázy o tom, ktorá pôda je kvalitná a ktorá nie. My ich vďaka prieskumu poľnohospodárskych pôd a následnej bonitácii zo 70. rokov máme a vieme preto presne stanoviť kvalitu pôdy v mierke 1:5000. Tieto údaje majú okresné pozemkové úrady, ktoré potom rozhodujú o povolení pre zábery pôd. Ako veľmi odradzujúce sú tie odvody pre investorov? Niektorých môžu odradiť. No sú tu aj bohatí developeri, na ktorých to účinok nemá. Zákon prijatý v roku 2004 bol z tohto pohľadu dobrý, ale potom sa začali na neho priliepať rôzne novelizácie, ktoré napríklad oslobodili od platieb viacerých investorov. Dialo sa to hlavne pri výstavbe automobiliek z dôvodu celospoločenského významu. Viaceré z nich odvody nemuseli vôbec platiť. Ako ste hovorili, na Slovensku máme portál, ktorý mapuje poľnohospodársku pôdu podľa toho, či sú vhodné na zábery alebo nie. Využívajú to investori? Vedie ich to k výberu iných ako tých najkvalitnejších pôd? Nie som si istá, či to záujemcovia o pôdu skutočne využívajú. Moja skúsenosť je, že najskôr nakúpia pôdu, potom zistia, že je chránená, a tak žiadajú o jej prevod na nechránenú pôdu. To ale nejde. Dajú sa robiť určité rebonitačné úpravy (prehodnotenie hodnoty pôdy, pozn. red.) pôdneho fondu, ak je to oprávnené. Ale špekulácie s chránenou pôdou robiť nemôžeme. Hovoríte, že právna ochrana pôdy pred záberom je vágna. Ale zároveň samosprávy a okresné úrady, ktoré majú pri záberoch poľnohospodárskej pôdy hlavné slovo, nič nenúti udeľovať povolenia. Majú možnosť najhodnotnejšie pôdy chrániť. Prečo sa to teda nedeje? Predovšetkým oni by mali byť najviac uvedomelí. Súvisí to aj s tým, že musia nezávisle a profesionálne posudzovať každú žiadosť o záber poľnohospodárskych pôd. Náš ústav je len podporným odborným orgánom ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pomáha presadzovať a tvoriť legislatívu na ochranu pôdy. Pre pôdu je ale nakoniec aj tak rozhodujúci podpis na okresnom pozemkovom úrade. Áno, ale ako ani ten najlepšie napísaný zákon nemusí pôdu ochrániť, tak ani zlá legislatíva automaticky brániť lepšej ochrane pôdy. To je pravda, ale pôda čelí hrozbám z viacerých strán. Veľkým problémom je degradácia, na ktorú majú najväčší vplyv farmári, pretože oni s ňou prichádzajú bezprostredne do styku. Tým, ako na pôde hospodária, rozhodujú, či sa pôdny fond zachová aj pre budúce generácie. Musia si uvedomiť, že sú v inej situácii, pretože na pôdu vytvára veľký tlak aj klimatická zmena a ostatné globálne hrozby. Mali by začať pracovať na tom, ako možno zmierniť degradačné procesy. Z nich sú u nás najhoršie erózia a zhutnenie pôdy a v menšej miere kontaminácia a salinizácia (hromadenie soli v pôde, pozn. red.). Dnes nikto nepokutuje poľnohospodárov, ak na takejto pôde nevedia hospodáriť, resp. spôsobia degradáciu pôdy. V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa teraz tvoria ekoschémy (nové dotácie za ekologické poľnohospodárske postupy, pozn. red.) a agro-environmentálne a klimatické opatrenia. Ak ich nebudú uplatňovať, nedostanú dotácie. To je dôležité. Áno, poľnohospodári sú producenti potravín, nemôžu to byť iba altruisti, musia rozmýšľať ekonomicky, ale zároveň nemôžu vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov. Zdroj: Portál EURACTIV

Čítať viac
23. februára 2022

Únia chce dofinancovať 5G služby, operátorom chýba slovenský plán

Pokrývanie medzinárodných aj vnútroštátnych koridorov, ako cesty či železničné trate, sieťami 5G považuje Únia za prioritu. Ich skvalitnenie dokonca finančne podporí. Záujem majú aj slovenskí operátori. Do výzvy, ktorá zafinancuje služby nad rámec ich licenčných povinností, sa ale zapoja až po tom, ako štát jasne naformuluje svoje priority a formy dofinancovania. Vláda chce najprv vidieť úspešné projekt za európske peniaze. Pri európskej výzve na dofinancovanie pokrývania koridorov 5G sa zdá, že Slovensko uvažuje opačne ako Komisia. Vláda totiž chce najprv vidieť, komu sa európske peniaze podarí v tvrdej konkurencii v Bruseli získať, a až podľa tohto výsledku upraví vlastne priority a nastaví dofinancovanie zo strany štátu, respektíve štrukturálnych fondov. Eurokomisia však má o peniazoch inú predstavu. Hoci majú operátori, vrátane tých slovenských, povinnosť budovať na dopravných aj cezhraničných koridoroch siete novej, piatej generácie (5G), Európska únia ponúka dodatočné peniaze na financovanie lepších služieb. Krajiny chce motivovať, aby na vybraných úsekoch, ktoré sú spravidla technicky náročné a pre operátorov ekonomicky nerentabilné, zabezpečili stabilitu a kvalitu pripojenia. Dofinancovať chce preto oblasti, kde to krajiny nezvládnu samé. Záujem o zlepšenie služieb na koridoroch 5G aj o peniaze z Bruselu navyše má aj Slovensko. Tvrdí to v strategických plánoch, vrátene Plánu obnovy a odolnosti. Skvalitnenie služieb a stabilná digitálna infraštruktúra totiž v konečnom dôsledku ovplyvnia aj rozvoj regiónov. 5G siete u nás budujú operátori, a to z vlastných zdrojov. Z podmienok ich licencií však vyplýva len základné pokrytie koridorov 5G. Hoci o financie z Bruselu nad rámec svojich povinností majú záujem, zo strany štátu im rovnako chýbajú inštrukcie. Vláda totiž ešte nevie, aké nadštandardné služby Slovensko na koridoroch potrebuje a nemá jasno ani v tom, kam vlastné peniaze, respektíve svoje štrukturálne fondy, určené pre túto oblasť, nasmeruje. Práve tieto informácie by operátorom umožnili žiadať z Bruselu financie do tých správnych oblastí. Na zapojenie do výzvy však ostáva necelý mesiac. Plány Únie pri pokrývaní koridorov 5G Digitálna transformácia je jedným z dvoch najdôležitejších parametrov post-pandemickej obnovy v Európe. Podľa EÚ je jej základným predpokladom kvalitná a moderná digitálna infraštruktúra. V súčasnosti ju predstavujú 5G siete. „Na zabezpečenie životaschopnosti predpokladaných digitálnych služieb novej generácie (…) bude nevyhnutné neprerušené pokrytie systémami 5G,“ tvrdí aj Európsky parlament. Tá má dokonca umožniť prístup k pripojeniu aj v pohybe. Kým pokrývanie 5G sieťami v osídlených oblastiach, najmä mestách, v Únii postupuje (hoci pomalšie), Európska komisia vidí pri kvalite pokrývania problém na takzvaných 5G koridoroch. Ide o dopravné trasy, cesty, železnice alebo vnútrozemské vodné cesty, ktoré majú byť plne pokryté 5G sieťou. Ešte náročnejšie bude pokrývanie týchto trás v cezhraničných oblastiach, keďže tie závisia od spolupráce najmenej dvoch krajín. Zdroj: Portál EURACTIV

Čítať viac
14. februára 2022

Vláda poľnohospodársky strategický plán neschválila

Prerušenie rokovania o Strategickom pláne pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2023 až 2027 požiadal Igor Matovič a Richard Sulík. O  dokumente chcú diskutovať ďalšie týždne. Prerušenie rokovania vládneho kabinetu o  materiáloch týkajúcich sa agrosektora žiadal minister financií Igor Matovič (OĽANO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ministri to uviedli na brífingu po stredajšom rokovaní vlády. Matovič požiadal o  odloženie pri strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Ide o veľmi významný dokument, ktorý de facto hovorí o eurofondoch na päť rokov v našom poľnohospodárstve pri zdrojoch dokopy za 4,5 miliardy eur. Zároveň vidíme, že za posledných 30 rokov maďarskí a poľskí poľnohospodári mali poľnohospodársku politiku nastavenú výrazne efektívnejšie a sú na míle pred našimi poľnohospodármi. Ja som si vyžiadal týždeň navyše,“ povedal Matovič. „Chcem mať dušu na mieste, že sme všetko využili, čo sme mohli, aby sme posunuli prostriedky z podpory pestovania obrovských lánov repky a kukurice do podpory produkcie ošípaných, do podpory kráv, podpory pestovania zeleniny a ovocia. To Slovensku chýba a v tom sú Maďarsko a Poľsko vo výraznom náskoku,“ priznal Matovič s tým, že strategický plán mala SR do Bruselu odovzdať už skôr, ale ešte päť krajín plán neodovzdalo, medzi nimi napríklad aj Nemecko. Ďalšie týždne diskusií O prerušenie rokovania vlády pri materiáli o pozemkových úpravách požiadal podľa svojich slov Sulík. „Uvedený bod (rokovania vlády) bol predložený vláde s veľkým počtom rozporov od zamestnávateľských zväzov. Prakticky všetky zamestnávateľské zväzy mali zásadné pripomienky. Rozpory neboli odstránené, stiahnuté alebo pripomienky neboli akceptované,“ uviedol. Nikdy nie je podľa Sulíka dobré, keď ide na rokovanie vlády zákon so zásadnými pripomienkami či rozpormi. „Je dobré dať tomu týždeň, dva navyše, aby sa to vydiskutovalo. To sa teraz bude diať so zamestnávateľmi,“ dodal Sulík. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre TASR potvrdilo, že rokovanie o strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa presúva na budúci týždeň. „Ministri si vyžiadali čas na doštudovanie, keďže ide o rozsiahly materiál národného významu. Dopracovanie dokumentu nikto z ministrov nepožadoval,“ dodal agrorezort. Zdroj: Portál EURACTIV

Čítať viac
16. decembra 2021

Výzva pre Potravinárov je TU!

Dlhoočakávaná výzva PPA určená pre investície na spracovanie, uvádzanie na trh a vývoj poľnohospodárskych výrobkov bola dnes vyhlásená! Bratislava 16. decembra (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR spustilo výzvu na projekty pre potravinárov v hodnote 170 miliónov eur. Oznámil to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO). Žiadatelia budú môcť predkladať svoje žiadosti elektronickou formou od 14. januára 2022, pričom výzva bude otvorená do 31. marca budúceho roka. "Na túto výzvu čakali potravinári a spracovatelia prvovýroby veľmi dlho a som rád, že sme ju po získaní trvalej akreditácie PPA mohli vyhlásiť. Verím, že po dvoch covidových rokoch, ktoré neboli ľahké ani pre výrobcov potravín, budú peniaze na modernizáciu podnikov správnym impulzom na ich ďalší rozvoj," uviedol Vlčan. Prostriedky z výzvy na podporu investícií podľa neho pomôžu všetkým - malým, stredným aj veľkým potravinárskym podnikom. Zapojiť sa môžu aj spracovatelia poľnohospodárskej prvovýroby. Pomoc je podľa jeho slov rozdelená do siedmich oblastí - mäsopriemysel, pekárenský a cukrovinkársky priemysel, mliekarenský priemysel, konzervárenský a mraziarenský priemysel, cukrovarnícky a tukový priemysel, priemysel na výrobu kŕmnych zmesí a priemysel výroby piva, vína, liehu a nealkoholických nápojov. Na zjednodušenie obstarávania budú môcť žiadatelia využiť bezplatnú elektronickú aplikáciu JOSEPHINE. Na zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní sú pripravené jednotné šablóny a videomanuály, ktoré budú k dispozícii pre žiadateľov po registrácii v aplikácii podľa informácií uvedených vo výzve. Výzva bude podľa agrorezortu zverejnená na webstránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Formálnu asistenciu pri podávaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok bude poskytovať Agentúra pre rozvoj vidieka. Dobrou správou pre žiadateľov podľa MPRV je, že od januára sa menia podmienky regionálnej a minimálnej štátnej pomoci v rámci EÚ. Aj pre túto výzvu to znamená, že predovšetkým malé a stredné podniky v menej rozvinutých regiónoch dostanú v závislosti od regiónu a zdroja (EPFRV, EURI) o 5 až 10 % intenzívnejšiu pomoc z Programu rozvoja vidieka. Výzva podporí napríklad investície do rekonštrukcie stavieb a infraštruktúry, do rozširovania technologických kapacít a modernizácie zariadení, strojov a prístrojov, do vývoja technológií a zavádzania inovácií, do energetických úspor, eliminácie vedľajších produktov alebo odpadu, do čistiarní odpadových vôd, ako aj do ďalších aktivít súvisiacich so spracovaním, skladovaním, odbytom vrátane nákupu a využívania chladiarenských, mraziarenských alebo termoizolačných typov automobilov, aj do podnikových a mobilných predajní. MPRV dodalo, že prostriedky z výzvy Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov pochádzajú zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a zo zdrojov EURI, teda Nástroja EÚ na obnovu po kríze COVID-19. Výzva v podobnej finančnej alokácii bola naposledy vyhlásená v roku 2015 z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2022. Zdroj: Teraz.sk Ponuku na vypracovanie projektu nájdete TU.

Čítať viac
7. decembra 2021

Do ekoschém sa možno nezapojí až tretina poľnohospodárov

Agrorezort a najväčšie poľnohospodárske združenie majú rôzne odhady toho, koľko slovenských farmárov bude mať záujem o nové ekologické dotácie pri ich navrhovanom nastavení. Kým ministerstvo hovorí o veľkej väčšine, podľa poľnohospodárov sa nemusí zapojiť až tretina. Novinkou v programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027 budú nové ekologické platby, takzvané ekoschémy. Každý poľnohospodár nad rámec základných hektárových platieb bude môcť čerpať peniaze, ak splní súbor niekoľkých podmienok, ktoré majú pomôcť biodiverzite a zdraviu pôdy. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha sa pri ich nastavení, ktoré navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva, do ekoschém nemusí zapojiť až skoro tretina slovenských poľnohospodárov. Uviedol to na diskusii portálu EURACTIV Slovensko o príprave národného strategického plánu pre SPP. Rôzne prepočty Každá krajina musí podľa dohodnutej reformy SPP na ekoschémy vyčleniť 25 percent. V prípade Slovenska ich päťročný rozpočet bude 559 miliónov eur. Až 513 miliónov eur ministerstvo vyčlení na celofarmovú ekoschému a 46 miliónov eur na pastevný chov dobytka, oviec a kôz. V rámci celofarmovej ekoschémy musí každý farmár rozdeliť svoje polia tak, aby parcela s jednou plodinou mala maximálne 50 hektárov a v chránených územiach 20 hektárov. Polia navyše musia rozdeliť nekoprodukčnými pásmi, kde priestor dostane príroda. Na štvrtine pozemkov musia zlepšiť štruktúru pôdy – zaorávaním slamy a aplikáciou maštaľného hnoja. Ak to splnia, na každý hektár farmy (nielen tam, kde budú robiť požadované činnosti) dostanú dodatočnú platbu 55 eur. V chránených územiach je o 27 eur vyššia. A práve táto sadzba môže byť podľa Macha pre významnú časť poľnohospodárov problém. „Podľa našich odhadov sa do ekoschém nebude chcieť zapojiť až 30 percent poľnohospodárov. Preto, že sú to nároky navyše, ale aj preto, ako narástli ceny komodít,“ varuje šéf SPPK. Najväčšia agrárna komora zastupuje väčšinu slovenských poľnohospodárov. Jej členovia hospodária na dvoch tretinách poľnohospodárskej pôdy. Aj keby sa vyjadrenie šéfa združenia týkalo iba členov SPPK, bol by to z pohľadu ekoschém vážny problém. Čím menej farmárov sa do ekoschém zapojí, tým obmedzenejší bude ich prínos pre prírodu a klímu. Zároveň hrozí, že sa najviac obmedzí ich vplyv v oblastiach, kde je problém s biodiverzitou, či kvalitou pôdy najvážnejší. Za hlavné riziko ekoschém to považuje aj Jozef Ridzoň z SOS/Bridlife. „Treba sa pozrieť, kde sa tých 30 percent nachádza. Nie je to rovnomerne rozčlenené po Slovensku, ale týka sa to hlavne juhozápadného Slovenska, lebo to je oblasť, kde máme najväčší problém,“ hovorí ornitológ. Aj pre dobré prírodné podmienky ide o oblasti s tradične silným postavením poľnohospodárstva, no zároveň sú to regióny s vôbec najväčšími priemernými rozlohami polí v strednej Európe. S vytýčením oblastí, kde by s uplatnením ekoschém mohol byť problém, súhlasí aj Macho. „Áno, je to preto, že sú tam chránená vtáčie územia,“ hovorí. „Poľnohospodári sú hlavne podnikatelia. Ak bude môcť byť jedna plodina na 20 hektárovom pôdnom bloku, tak pri 80 eurách za hektár im to prinesie negatívne ekonomické dôsledky,“ myslí si. Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP), ktorý má na starosti prípravu strategického plánu, hovorí, že podľa ich prepočtov sa do ekoschém zapojí „veľká väčšina“ farmárov na Slovensku. „Keďže sme ich pripravovali v spolupráci s poľnohospodármi a ochranármi, tak v rámci našich finančných možností sú nastavené optimálne,“ myslí si šéf IPP. „Pokles biodiverzity nie je dlhodobo udržateľný a keby sme ho nezastavili, prejavilo by sa to na poklese produktivity. Z dlhodobého hľadiska ekoschémy určite neznižujú produkciu poľnohospodárov, len naprávajú súčasný stav,“ vysvetľuje dôležitosť nových dotácií. Kde vziať viac peňazí? Predseda SPPK hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva by malo hľadať spôsoby, ako navýšiť rozpočet ekoschém. Aby boli pre poľnohospodárov naozaj motivačné, minimálna sadzba by podľa neho mala byť 70 eur. Agrorezort ale už v tejto chvíli nemá veľa možností, ako do ekoschém dostať viac peňazí. Podľa Jána Pokrivčáka nechce ísť cestou znižovania základnej sadzby alebo presúvania peňazí z ostatných intervencií. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča na septembrovej konferencii k ekoschémam hovoril, že na financovanie krajinotvorných prvkov by sa mohli nájsť peniaze v envirorezorte zo štrukturálnych eurofondov. Riaditeľ IPP ale hovorí, že s týmito peniaze ale teraz agrorezort nepočíta. „Teraz tieto zdroje nemáme k dispozícii. Nemôžeme brať do úvahy sľuby, ktoré sa možno nenaplnia,“ hovorí Pokrivčák. Pripustil však, že dotácie za prírode blízke činnosti sa môžu v neskorších rokoch zvýšiť. Ak by sa v prvom roku do ekoschém zapojilo menej poľnohospodárov, ako predpokladá ministerstvo pôdohospodárstva, tak by sa v roku 2024 rozdeľovali medzi menej fariem, čím by sadzba išla hore. „Máme dva roky na to, aby sme sa naučili, ako ich nastaviť čo najlepšie,“ vysvetľuje. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
15. októbra 2021

Slovensko potrebuje zavádzať viac inovácií do zdravotníctva

Pandémia zvýšila dôležitosť zdravotníctva a jeho inštitúcií, aby urýchlili a rozšírili svoje inovačné úsilie v prospech pacienta. Inovácie sú hnacou silou transformácie zdravotníctva s cieľom zlepšiť starostlivosť o pacientov, znižovať náklady a zatraktívniť pracovné prostredie pre lekárov a zdravotnícky personál. Ide najmä o inovatívny prístup v liečbe a diagnostike, rozvoj telemedicíny, zavádzanie virtuálnej reality do liečebných postupov, digitalizáciu a efektívnejšie využívanie a ochranu zdravotníckych dát. Medtech a inovatívny výskum má tiež potenciál stať sa významným pilierom slovenskej ekonomiky s tvorbou nových pracovných miest, ak sú inovácie tvorené u nás doma na Slovensku. Zhodli sa na tom odborníci na konferencii s názvom Dôležitosť inovácií v slovenskom zdravotníctve, ktorú zorganizovala Americká obchodná komora SR s podporou partnerov pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.   Finančné prostriedky z európskych zdrojov ako je Plán obnovy a odolnosti RRF, fond obnovy novej generácie Next Generation EÚ, ako aj rozpočet EÚ na roky 2021-2027, ponúkajú jedinečné príležitosti na modernizáciu slovenského zdravotníctva. „Oblasť zdravotníctva by mala byť jednou z kľúčových reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti, pričom zavádzanie inovácií a zodpovedných digitálnych riešení by malo byť jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výhody a príležitosti technologického pokroku a potenciál disruptívnych technológií je potrebné prepojiť s expertízou a znalosťami kvalifikovaného zdravotného personálu s cieľom zabezpečiť včasnejšiu, menej invazívnu, menej nákladnejšiu a najmä dostupnú zdravotnú starostlivosť. Pri správnom nastavení a potrebnej odvahe zavádzať inovatívne riešenia je moment, v ktorom sa Slovensko nachádza, jedinečnou príležitosťou na zásadné zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva s citeľnou pridanou hodnotou pre občana,“ povedal Ján Hargaš, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Podľa nového štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR Róberta Babeľu, posledné mesiace presne ukázali, kde malo zavádzanie inovácií v zdravotníckom sektore medzery a ktoré kroky boli v minulých rokoch vynechané. „Nepripravenosť celého sektoru na telemedicínu či elektronickú komunikáciu s pacientom, ale aj s ostatnými subjektami, raketovo akcelerovalo procesy na Ministerstve zdravotníctva. Pravdou však je, že inovácie v zdravotníctve nie sú len o elektronizácii vo vzťahu k pacientom. Nemej dôležité sú kroky ako legislatívne zmeny napr. v oblasti liekovej politiky, kde okrem nových inovatívnych liekov či zdravotníckych pomôcok chce Slovensko ostať krajinou, kde sa oplatí robiť klinické výskumné projekty častokrát s prelomovými inovatívnymi technológiami,“ povedal Róbert Babeľa. Verejné obstarávanie založené na hodnote v zdravotníctve   K inovatívnejším prístupom pomôže najmä zmena nazerania a nastavenia verejného obstarávania. „Hodnotovo orientované obstarávanie (Value Based Procurement) je multidisciplinárny prístup založený na partnerstve a zameraný na pacienta a na kvalitnú a finančne udržateľnú zdravotnú starostlivosť. Zameraním sa na hodnotu (vrátane kritérií kvality starostlivosti a nákladov na výsledky), namiesto zamerania sa na samotnú cenu, môžu orgány verejného obstarávania hrať dôležitú úlohu pri efektívnom poskytovaní kvalitnejšej starostlivosti,” povedal Pavol Lepey, Head of Healthcare Transformation & Market Access v spoločnosti Roche Slovensko. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
20. septembra 2021

Najviac pomoci od štátu by malo ísť na východ

Európska komisia schválila slovenskú mapu regionálnej pomoci. Tá určuje kam by mala smerovať štátna finančná pomoc podnikom v regiónoch. Jej výška by mala rásť smerom na východ. Bratislava v zóne pomoci chýba. Slovenská mapa je jednou z prvých, ktoré Komisia schválila. Okrem Slovenska ju vo štvrtok (16. septembra) odobrila aj Maďarsku. Už koncom júla ju potvrdila aj Českej republike. Nová mapa bude platiť od začiatku roku 2022 do konca roku 2027. Európska exekutíva schvaľuje mapy na základe nových, revidovaných usmernení pre regionálnu pomoc. Tie Komisia prijala v druhej polovici apríla 2021. Nové pravidlá by podľa tlačovej správy Komisie mali efektívnejšie pomáhať zaostávajúcim regiónom dobiehať nerovnosti v platoch, zamestnanosti či výške HDP a teda lepšie plniť ciele európskej kohéznej politiky. Viac peňazí smerom na východ  Slovenská mapa regionálnej pomoci definuje regióny, v ktorých sa malé, stredné a veľké podniky môžu uchádzať o pomoc od štátu. Mapa pritom rozdelila krajinu na štyri oblasti: Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko podľa kategórie NUTS 2 európskeho systému delenia územných jednotiek pre štatistické účely. Okrem toho mapa určuje aj maximálnu výšku pomoci, ktorú môže štát prijímateľom v daných regiónoch poskytnúť. Tá je vyjadrená ako percentuálna miera celkových oprávnených investičných nákladov. Nárok na regionálnu investičnú pomoc má podľa nových pravidiel 87,97 percenta územia Slovenska. Ide o regióny, v ktorých je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu menší ako 75 percent európskeho priemeru. Pritom platí, že čím nižšie HDP na hlavu, tým vyššia pomoc. Zo štyroch slovenských regiónov majú na regionálnu pomoc nárok tri. Uchádzať sa o ňu nemôžu iba podniky v Bratislavskom kraji. To ale nie je novinka. Bratislavský kraj nemal nárok na pomoc ani v minulom programovom období. Západné Slovensko, čiže Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, majú nárok na 30 percent oprávnených investičných nákladov, stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) na 40 percent a východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) na 50 percent. Vo všetkých prípadoch sa maximálna intenzita pomoci môže zvýšiť o desať percentuálnych bodov pre stredné a o 20 percentuálnych pre malé podniky pri počiatočných investíciách do 50 miliónov eur. Takúto možnosť bude mať Slovensko po zavedení plánu spravodlivej transformácie, ktorý bude súčasťou Fondu spravodlivej transformácie. O prípadné zvýšenie musí následne požiadať Komisiu. Ani eurofondy, ani regionálna pomoc  Bratislavský kraj tak okrem eurofondov nebude mať nárok ani na regionálnu pomoc od štátu pre svoje podniky. Kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako zvyšok Slovenska. Dôvodom je model prideľovania európskych peňazí, ktorý už dve desaťročia uplatňuje Komisia. V stručnosti, najviac peňazí získavajú najchudobnejšie regióny. Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška HDP na hlavu. Podľa neho pravidlá kohéznej politiky EÚ rozlišujú tri typy regiónov. Najviac peňazí získavajú takzvané menej rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Rovnaký princíp teraz Komisia zaviedla aj pri regionálnej pomoci. Bratislavský kraj patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. V novom programovom období sa mu však črtá nádej na zmenu. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce toto prerozdelenie eurofondov zmeniť. Ak by sa návrh rezortu stal realitou, Bratislavský kraj by mohol čerpať až približne miliardu eur. Návrh je súčasťou novej Partnerskej dohody, o ktorej ministerstvo regionálneho rozvoja momentálne rokuje s Európskou komisiou. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.