fbpx

Aktuality

Aktuality

12. septembra 2022

Európska investičná banka dá regiónom desať miliárd eur na odklon od fosílnych palív

Európska investičná banka dá regiónom desať miliárd eur na odklon od fosílnych palív Peniaze sú určené pre regióny najviac zasiahnuté dekarbonizáciou. Väčšia časť bude dostupná v pôžičkách, menšia v grantoch.  Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) v stredu (7. septembra) oznámili podpis dohody o úverovom nástroji pre verejný sektor, ktorý je tretím pilierom Mechanizmu spravodlivej transformácie. Tento nástroj bude financovať verejné investície v regiónoch EÚ najviac zasiahnutých prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo. EIB v správe pre médiá spresnila, že uvedený nástroj skombinuje až 10 miliárd eur v pôžičkách a 1,5 miliardy eur v grantoch z rozpočtu Únie. Mechanizmus spravodlivej transformácie rieši sociálne a ekonomické účinky prechodu na klimatickú neutralitu. Pozostáva z troch pilierov financovania: fond na spravodlivú transformáciu, špecializovaný plán spravodlivej transformácie v rámci programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor. Dohoda pripravuje pôdu pre územia a regióny, ktoré sú najviac postihnuté prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo tak, aby mohli využívať granty a pôžičky v rámci úverového nástroja pre verejný sektor. Tento nástroj je súčasťou Mechanizmu spravodlivej transformácie v rámci Európskej zelenej dohody, pričom neignoruje ani komunity, ktoré sa opierajú o ťažbu uhlia a znečisťujúce odvetvia. Úverový nástroj ponúka subjektom verejného sektora s naplánovanými investičnými projektmi v zasiahnutých regiónoch kombináciu pôžičiek EIB a grantov EÚ, čím sa zníži finančné zaťaženie verejných finančných zdrojov. Ak majú byť projekty oprávnené, musia sa nachádzať na územiach, alebo z nich musia mať prospech územia, ktoré členské štáty identifikovali ako územia čeliace najväčším výzvam súvisiacim s odklonom od fosílnych palív a uhlíkovo náročných odvetví. V menej rozvinutých regiónoch (s HDP na obyvateľa menej ako 75 percent priemeru EÚ) môže komponent grantu EÚ dosiahnuť až 25 percent výšky úveru EIB pre každý projekt. Zdroj: Portál EURACTIV

Čítať viac
26. mája 2022

Prvá výzva z Plánu obnovy a odolnosti SR bola vyhlásená

MH SR vyhlásilo prvú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR zameranú na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) zverejnilo prvú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Cieľom výzvy je zvýšenie výroby elektrickej energie z OZE v súlade s požiadavkami Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Prvá výzva v objeme 18 mil. EUR má spolu s ďalšími nasledujúcimi výzvami zameranými na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE ambíciu do roku 2026 prostredníctvom nediskriminačných a transparentných kritérií výberového konania zabezpečiť aspoň 120 MW nového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu elektriny z OZE, ktorý bude pripojený do elektrizačnej sústavy. Výzva bude vyhlásená 2 mesiace a je určená pre fyzické alebo právnické osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) až c) Obchodného zákonníka. Podporuje výstavbu/inštaláciu zariadení na výrobu elektriny využitím obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna, veterná, geotermálna energia, energia z biomasy, bioplynu, skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd. Podporené môžu byť nové zariadenia na výrobu elektriny z OZE s celkovým inštalovaným výkonom minimálne 0,5 MW a maximálne 50 MW, pričom maximálna výška podpory na jeden projekt je 3 mil. EUR.  Projekty môžu byť realizované na celom území SR. Pri vyhodnocovaní žiadostí bude hlavným kritériom podpory výška nákladov na MWh vyrobenej elektriny. Všetky schválené projekty musia zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“, podporené tak budú iba projekty spĺňajúce požiadavky legislatívy EÚ a SR v oblasti ochrany životného prostredia ako aj ostatnej relevantnej legislatívy. V prípade podpory výroby elektriny a tepla z biomasy je jednou z podmienok udelenia podpory dodržiavanie kritérií udržateľnosti stanovených smernicou EÚ 2018/2001 o podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podmienka na minimálnu úsporu emisií CO2 vo výške 80 % (vo vzťahu k typickým hodnotám a podľa metodológie smernice EÚ 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov). Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Čítať viac
17. marca 2022

Architekt: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Pri nesprávnej obnove rodinných domov hrozí zakonzervovanie ich slabín ako je stiesnené a tmavé vnútorné prostredie, či zastaralé členenie interiéru. Architekti preto ponúkli spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK.  Martin Zaiček je expert Slovenskej komory architektov pre oblasť súťaží návrhov a rozvoj politík v oblasti architektúry. Pôsobí v neziskovej organizácii Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Je autorom knižnej série sprievodcov architektúry 20. storočia pod názvom C20 ako aj spoluautor knihy Architektúra starostlivosti venovanej bohatým dejinám povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby Na Slovensku aj v Európe sa majú v nasledujúcich štyri a pol roku preinvestovať obrovské finančné prostriedky na zvýšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov aj verejných budov. Cieľom renovačnej vlny je dosiahnuť predovšetkým energetické úspory, pretože budovy a stavebníctvo produkujú značnú časť emisií. Čo môže obnova budov a bežných rodinných domov priniesť okrem úspor energií?  Súčasťou filozofie Plán obnovy a odolnost je investovať do znižovania energetickej spotreby, najmä do objektov z druhej polovice 20. storočia. Tie tvoria väčšinu stavebnej hmoty na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti sa opiera o pravidlo “Do not significant harm” a teda “neškodiť”. V praxi to jednoducho znamená, že pri obnove budov by sme nemali spotrebovať viac primárnej energie a vyprodukovať viac emisií než takouto obnovou usporíme. Tým by sme životné prostredie skôr poškodili, čo nerešpektuje základný princíp plánu obnovy – “neškodiť”. Čo myslíte pod primárnou energiou? Je to súčet všetkej energie, ktorú vložíte do investície alebo obnovy. Ak chcete namiesto starého objektu postaviť nový, energeticky lepší, mali by ste vypočítať rozdiel spotrebovanej energie na likvidáciu vzniknutého odpadu pri búraní budovy a výstavbe novej. Plán obnovy a odolnosti je preto z väčšej časti určený na obnovu existujúcich objektov, nie na výstavbu nových. Ak by to bolo naopak, mohol by spôsobiť zvýšenie emisií, a nie ich zníženie. Nie sú niektoré budovy v takom zlom stave, že sa obnova neoplatí?  Vlastníci domov postavených od 50. rokov 20.storočia  majú väčšiu tendenciu takýto objekt zbúrať a postaviť častokrát katalógový dom podľa nových štandardov a z nových materiálov. V rámci tvorby zodpovednej architektúry, ktorá prihliada na životné prostredie, sa snažíme ukázať, že pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti je lepšie investovať do existujúceho stavebného fondu. Energia sa tak využije na skvalitnenie a nie na likvidáciu objektu. Je to ekonomicky aj environmentálne racionálne. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby. Do akej miery ovplyvňuje klimatická zmena uvažovanie architektov?  V Inštitúte Slovenskej komory architektov vedieme diskusiu o tom, ako reagovať na súčasnú zmenu klímy vo vzťahu k architektúre. Veľkou témou je aj zelená politika architektúry. Architektúra čoraz viac zohľadňuje environmentálne aspekty, lebo od nich sa odvíja kvalitatívne hodnotenie celej stavby. Nejde len o samotnú spotrebu energie a jej znižovanie, ale o energiu, ktorá je zabudovaná priamo v materiáloch alebo bola použitá pri stavbe. To všetko musíme vziať do úvahy, keď hovoríme o emisiách v oblasti budov. Pri emisiách z budov sa väčšinou hovorí o tom, koľko znečistenia vyprodukuje napríklad piecka na tuhé palivo. Toto je niečo iné?  Ide o energiu, ktorá bola použitá na výstavbu objektu či likvidáciu predošlej stavby. Hovoríme o takzvaných zabudovaných emisiách v celom životnom cykle stavby. V posledných rokoch bolo bežné stavanie spotrebnej architektúry. Príkladom je Apollo centrum, ktoré muselo byť po desiatich rokoch asanované kvôli statickým poruchám. Potrebujeme budovy z kvalitných materiálov s dlhým životným cyklom. Len tak dokážeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Architektonické návrhy budú súčasťou plánu obnovy Ceny energií sa síce zvyšujú, ale nie je takáto hĺbková a komplexná transformácia drahým krokom naviac?  Iba prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti  pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby mohli byť domy komplexne rekonštruované. Generálna rekonštrukcia domu, ktorý má sto metrov štvorcových nestojí menej ako desiatky tisíc  eur. To však neznamená, že nie je možné systémovo investovať do skvalitnenia kľúčových komponentov domov, akými sú strecha, obvodový plášť či výplne stavebných otvorov (okná, dvere). Staré domy majú často malé okná s nízkym tepelným odporom a tiež hrubé steny, ktoré chránili pred tepelnými stratami. Zároveň však vytvárajú tmavé a stiesnené vnútorné prostredie. Vďaka architektúre, technológiám a dostupným materiálom je možné  tieto domy otvoriť, presvetliť, aby ich vnútorné prostredie bolo porovnateľné so súčasnými novostavbami. Je možné z plánu obnovy financovať aj skvalitnenie interiéru?  Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je najmä znižovanie energetickej spotreby. Architekti ukazujú, že zodpovedný prístup je nebúrať a naopak premyslene renovovať. Bez spoluúčasti obyvateľov, iba vďaka samotným dotáciám sa úroveň kvality bývania neposunie. Čiastočné opravy, ako napríklad zateplenie alebo výmena okien, iba konzervujú základné slabiny priestorov, za ktoré môžu materiálne nedostatky minulých desaťročí. To je možné zmeniť premyslenou obnovou. Bežný človek chce primárne rekonštruovať svoj dom, aby zvýšil jeho hodnotu a znížil spotrebu energie. Ako sa vôbec dozvie, že by do toho mohol zahrnúť aj modernizáciu vnútorného prostredia? Fakt, že plán obnovy nie je len o energetických úsporách si uvedomuje aj Slovenská agentúra životného prostredia. Oslovila Komoru architektov, aby sme pre plánovanú renováciu 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy vytvorili sériu architektonických súťaží pre najčastejšie sa vyskytujúce domy na Slovensku. Tých typov je však veľmi veľa, nie? Od štyridsiatych rokov 20. storočia sa začalo na Slovensku vo veľkom stavať. Keď sa pozriete do slovenských dedín zistíte, že sa často opakujú určité typy domov, ktoré môžu byť v tomto smere ľahko vyňaté a zadané ako téma pre architektonickú súťaž. Takže robíte katalóg, podľa ktorého sa tieto typové domy na Slovensku budú rekonštruovať? Pre tieto typové domy budú architekti v súťaži navrhovať možné riešenia, ktoré ukážu ľuďom cestu ako komplexne pristúpiť k obnove svojej nehnuteľnosti. Slovenská agentúra životného prostredia im potom tieto vizualizácie zadarmo poskytne?  Cieľom tejto spolupráce je vytvoriť príklady osvedčených riešení. Ide o to, aby rekonštrukcia neskĺzla iba k zatepleniu, výmene okien a strechy, pretože to nie je trvalo udržateľné riešenie. Morálne opotrebovanie architektúry alebo interiéru znamená, že priestory nevyhovujú súčasným predstavám. Ľudia si napríklad radi prepájajú obývačku s kuchyňou alebo kúpeľňu so spálňou, čo nebolo štandardom starších stavieb. Chceme ukázať, že tieto domy majú v sebe zabudovanú energiu, ktorá má byť ďalej rozvíjaná a zhodnocovaná a nie zničená asanáciou a postavená nanovo. Pre koľko typov domov budete vytvárať návrhy?  Momentálne máme vybrané tri typy domov. Jeden typ je jednopodlažný vidiecky dom na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou s dvoma oknami na čelnej fasáde. Druhý typ je viacgeneračný dom severných oblastí viacgeneračný (oravský dom) štvorcového pôdorysu s dvomi podlažiami a podkrovnými izbami. Tretí typ je dom kocka, ide o mestský dom s rovnou strechou. Všetky sú to domy podobného usporiadania, pretože vznikali v podobnom čase a v rámci predstavy o tom, ako má byť členenie priestoru organizované. Zároveň sú najčastejšie zastúpené v stavebnom fonde na Slovensku, väčšinou v pôvodnom stave alebo s minimálnymi zásahmi, ako zateplenie fasády. Tieto domy majú veľký potenciál, aby boli prenesené do ďalšieho životného cyklu. Zdroj: Portál EURACTIV  

Čítať viac
7. marca 2022

Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena musí vyrásť z pôdy Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky, nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ. Jaroslava Sobocká je vedúcou odboru všeobecnej pedológie a pedografie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Slovensko zastupuje v poradnom orgáne Európskej komisie pre výskumné projekty v oblastí zdravia pôdy a potravín. Podľa údajov Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR sa od roku 1996 do roku 2020 znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o takmer 70 tisíc hektárov. Prečo nám mizne poľnohospodárska pôda? Hlavným dôvodom je vývoj spoločnosti, ktorý sa nedá zastaviť. Tlaky na zábery poľnohospodárskej pôdy rastú, pretože pôda, ktorá bola zabraná už dávnejšie a premenila sa na takzvané brownfieldy (pozemky poznačené predošlou priemyselnou činnosťou, pozn. red.) už pre developerov nie je zaujímavá. Oni sa chcú rozvíjať a stavať na nezávadnej pôde a preto potrebujú pôdu, ktorá je čo najmenej kontaminovaná. Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale stabilný – jej výmera neustále klesá, ale nikdy nerastie nahor. V súčasnosti sa ale pripravuje nová Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá má ambiciózne ciele. Jedným z nich je, že Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo priemyslom, toľko sa bude musieť do pôdneho fondu vrátiť. Je to splniteľný cieľ? To sa ťažko hodnotí. Na stole je zatiaľ len stratégia s vytýčenými cieľmi. Obsahuje ale veľmi zaujímavé nástroje, ktoré by mali pomôcť naplniť tieto ciele. Do roku 2035 chce EÚ dosiahnuť 75 percent zdravej pôdy z celej rozlohy Európskej únie. Do roku 2050 chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. V tom pôda zohrá veľmi dôležitú úlohu. V minulosti sa význam pôdy dosť podceňoval, no teraz opäť získava na význame a oprávnene. Som členkou jednej z piatich misií EÚ (Mission Boards Assembly, skupiny expertov, ktoré pomáhajú Komisii s nastavením a výberom projektov vedeckovýskumného programu Horizont Európa, pozn. red.), ktorý je zameraný na pôdu. Môžem povedať, že pôda je naozaj v úplnom centre záujmu EÚ a budú sa vypisovať projekty za milióny eur na zlepšenie jej ochrany a manažmentu s cieľom zmierniť globálne dopady na spoločnosť. Pôda ale na rozdiel od vody a ovzdušia nemá na úrovni EÚ právnu ochranu. Čím to je? Pôda sa z týchto troch prírodných zdrojov chráni najťažšie. Je to krehký povrchový útvar Zeme – prírodný zdroj, ale aj pozemok, ktorý má historické korene a s ktorým sa odpradávna obchodovalo. Je to tovar a nehnuteľnosť s vlastníckymi vzťahmi, čo pre vzduch a vodu neplatí. Preto je ochrana kvalitných pôd komplikovaná. Stavia sa na Slovensku dodnes aj na najúrodnejších a najkvalitnejších pôdach? Bohužiaľ áno, čo považujem za veľmi nešťastné. V roku 2004 vyšiel zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý obsahuje aj paragrafy na ochranu pôdy pred eróziou, zhutnením, znížením pôdnej organickej hmoty a kontaminantmi, ale aj pred záberom pôdy. Pôvodne tento zákon chránil 21 percent našich najlepších poľnohospodárskych pôd na základe štyroch tried kvality. Pred zaberaním chránil najúrodnejšie pôdy, ktoré na Slovensku máme: na Podunajskej nížine, Podunajskej pahorkatine, juhu stredného Slovenska a časť pôdy na východnom Slovensku. Od roku 2013, kedy sa zákon novelizoval, však chráni poľnohospodársku pôdu v každom katastri minimálne na úrovni 30 percent. A tak napríklad v Liptovskom Mikuláši chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne rovnako ale chránime aj pôdu v katastroch Podunajskej nížiny, kde je 100 percent najkvalitnejšej pôdy. Podľa zákona tam ale chránime iba tých 30 percent, ostatná pôda sa môže zabrať pre výstavbu. Prečo k tej zmene došlo? Je to politický problém. Vyriešilo sa to takto, pretože niektoré obce z tohto územia sa sťažovali, že im to bráni v rozvoji. Teraz sa už môžu rozvíjať, no na úkor kvalitných černozemí, čiernic a hnedozemí, čiže veľmi kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Čiže zákon by sa nemal sústrediť na rovnomerné rozdelenie ochrany pôdy na Slovensku ale zamerať sa na najhodnotnejšie pôdy, ktoré máme? Áno. Spoločensky treba rozvíjať stred a východ Slovenska, kde nie sú kvalitné pôdy. Tam chránime aj pôdy, ktoré ochranu nepotrebujú, hoci aj tie majú svoj ekologický význam. Na tomto stave je potrebné zapracovať, ak chceme zachrániť našu pôdu, ako to predpokladá európska stratégia. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré majú viac ako päť percent kvalitných, tmavých poľnohospodárskych pôd. Ich ochrana je dôležitá z celosvetového pohľadu. My ich ale bohužiaľ nechránime. V oblastiach s kvalitnou pôdou, ktoré ste spomínali, môžu samosprávy mimo tých chránených 30 percent pôdy vyčleniť na nepoľnohospodárske účely pôdu bez obmedzení? Pôdy možno zabrať na základe schválených územných plánov jednotlivých miest a obcí. Každého pôdoznalca bolí srdce, keď vidí, ako sa bagre zarývajú do kvalitného humusového horizontu, na ktorom sa dá hospodáriť skoro bez nákladov, pretože tá pôda rodí sama. Čiže právna ochrana najkvalitnejších pôd na Slovensku je nedostatočná. Je vágna. Hoci, keď sme na úrovni EÚ hovorili, aké legislatívne opatrenia sa v jednotlivých krajinách uplatňujú ohľadne záberov pôd, tak sa ukázalo, že náš zákon je dosť progresívny. Pretože, keď chcete u nás na poľnohospodárskej pôde stavať, musíte si zaplatiť pozemok, ale ak je na chránenej pôde, tak musíte ešte zaplatiť odvody za jej odňatie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa developerovi na kvalitnej poľnohospodárskej pôde stavať neoplatilo. Podobný zákon majú aj v Česku, Poľsku a Bulharsku, no nikde inde. Na druhej strane v západných krajinách je cena pôdy tak vysoká, že pre zábery pôd používajú iné kritériá, napríklad percento zastavanosti ročne. Nemajú však databázy o tom, ktorá pôda je kvalitná a ktorá nie. My ich vďaka prieskumu poľnohospodárskych pôd a následnej bonitácii zo 70. rokov máme a vieme preto presne stanoviť kvalitu pôdy v mierke 1:5000. Tieto údaje majú okresné pozemkové úrady, ktoré potom rozhodujú o povolení pre zábery pôd. Ako veľmi odradzujúce sú tie odvody pre investorov? Niektorých môžu odradiť. No sú tu aj bohatí developeri, na ktorých to účinok nemá. Zákon prijatý v roku 2004 bol z tohto pohľadu dobrý, ale potom sa začali na neho priliepať rôzne novelizácie, ktoré napríklad oslobodili od platieb viacerých investorov. Dialo sa to hlavne pri výstavbe automobiliek z dôvodu celospoločenského významu. Viaceré z nich odvody nemuseli vôbec platiť. Ako ste hovorili, na Slovensku máme portál, ktorý mapuje poľnohospodársku pôdu podľa toho, či sú vhodné na zábery alebo nie. Využívajú to investori? Vedie ich to k výberu iných ako tých najkvalitnejších pôd? Nie som si istá, či to záujemcovia o pôdu skutočne využívajú. Moja skúsenosť je, že najskôr nakúpia pôdu, potom zistia, že je chránená, a tak žiadajú o jej prevod na nechránenú pôdu. To ale nejde. Dajú sa robiť určité rebonitačné úpravy (prehodnotenie hodnoty pôdy, pozn. red.) pôdneho fondu, ak je to oprávnené. Ale špekulácie s chránenou pôdou robiť nemôžeme. Hovoríte, že právna ochrana pôdy pred záberom je vágna. Ale zároveň samosprávy a okresné úrady, ktoré majú pri záberoch poľnohospodárskej pôdy hlavné slovo, nič nenúti udeľovať povolenia. Majú možnosť najhodnotnejšie pôdy chrániť. Prečo sa to teda nedeje? Predovšetkým oni by mali byť najviac uvedomelí. Súvisí to aj s tým, že musia nezávisle a profesionálne posudzovať každú žiadosť o záber poľnohospodárskych pôd. Náš ústav je len podporným odborným orgánom ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pomáha presadzovať a tvoriť legislatívu na ochranu pôdy. Pre pôdu je ale nakoniec aj tak rozhodujúci podpis na okresnom pozemkovom úrade. Áno, ale ako ani ten najlepšie napísaný zákon nemusí pôdu ochrániť, tak ani zlá legislatíva automaticky brániť lepšej ochrane pôdy. To je pravda, ale pôda čelí hrozbám z viacerých strán. Veľkým problémom je degradácia, na ktorú majú najväčší vplyv farmári, pretože oni s ňou prichádzajú bezprostredne do styku. Tým, ako na pôde hospodária, rozhodujú, či sa pôdny fond zachová aj pre budúce generácie. Musia si uvedomiť, že sú v inej situácii, pretože na pôdu vytvára veľký tlak aj klimatická zmena a ostatné globálne hrozby. Mali by začať pracovať na tom, ako možno zmierniť degradačné procesy. Z nich sú u nás najhoršie erózia a zhutnenie pôdy a v menšej miere kontaminácia a salinizácia (hromadenie soli v pôde, pozn. red.). Dnes nikto nepokutuje poľnohospodárov, ak na takejto pôde nevedia hospodáriť, resp. spôsobia degradáciu pôdy. V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa teraz tvoria ekoschémy (nové dotácie za ekologické poľnohospodárske postupy, pozn. red.) a agro-environmentálne a klimatické opatrenia. Ak ich nebudú uplatňovať, nedostanú dotácie. To je dôležité. Áno, poľnohospodári sú producenti potravín, nemôžu to byť iba altruisti, musia rozmýšľať ekonomicky, ale zároveň nemôžu vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov. Zdroj: Portál EURACTIV

Čítať viac

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.