fbpx

Homepage

01 / 03

Sme odborníci
na projekty financované
z eurofondov

02 / 03

Našich regionálnych poradcov
nájdete v každom okrese
na Slovensku

03 / 03

Nepremeškajte unikátnu príležitosť uchádzať sa
o dotáciu

1751
Schválených projektov
18
Rokov na trhu
79
Projekt v každom okrese Slovenska

Kto sme?

História spoločnosti Premier Consulting siaha do roku 2003.

Za krátky čas sme si vybudovali vedúcu pozíciu na trhu poradenských služieb v oblasti prípravy projektov financovaných z fondov Európskej únie. Prvú priečku v rebríčku najúspešnejších sa nám darí držať dodnes – k dnešnému dňu sme pripravili už 1751 úspešných projektov.

Naše výhody

Už 17 rokov sme špecialisti na eurofondy pre investičné projekty
Sme partner na dlhé trate - profesionálny tím s históriou, skúsenosťami a potrebným zázemím
Projekty robíme vrátane verejného obstarávania a implementácie svojim vlastným tímom
Neveríme v zázraky - komunikujeme na rovinu a pravdivo, neprikrášľujeme fakty

Poskytujeme komplexnú službu

1
Identifikácia vhodnej investície
Príprava projektu
2
Podanie žiadosti o eurofondy
Doplnenie žiadosti
3
Schválenie projektu
Verejné obstarávanie
4
Zrealizovanie investície
Príprava žiadosti o platbu
5
Vyplatenie dotácie
Monitoring projektu
6
Úspešné ukončenie projektu

Remeselný pivovar Herrenwald

Projekt bol realizovaný v roku 2018 s využitím financovania z fondov Európskej únie na podporu konkurencie schopnosti malých a stredných podnikov.

CMI Consulting, s.r.o.
01 / 04

Inovácia výrobného procesu

Spoločnosť XRAY, s. r. o., pôsobí na trhu závodných automobilov. Takmer 100 % všetkých výrobkov si spoločnosť vyvíja a kompletne vyrába vo svojich vlastných výrobných priestoroch a na vlastných technológiách.

XRAY, s. r. o.
02 / 04

Revitalizácia chodníkov a zastávok

Cieľom je zlepšenie a rozvoj slabej lokálnej infraštruktúry v obci, zlepšenie kvality života a podpora miestneho rozvoja na vidieku. Realizáciou projektu bola realizovaná rekonštrukcia miestnej komunikácie a autobusových zastávok v obci.

Obec Zbrojníky
03 / 04

Výstavba multifunkčného ihriska

Cieľom projektu bolo zlepšenie kvality života na vidieku, podpora miestneho rozvoja a dosiahnutie pozitívnych zmien v obci. Vybudovanie multifunkčného ihriska má za následok zvýšenie konkurencieschopnosti obce Snakov.

Obec Snakov
04 / 04

Najnovšie správy

15. októbra 2021

Slovensko potrebuje zavádzať viac inovácií do zdravotníctva

Pandémia zvýšila dôležitosť zdravotníctva a jeho inštitúcií, aby urýchlili a rozšírili svoje inovačné úsilie v prospech pacienta. Inovácie sú hnacou silou transformácie zdravotníctva s cieľom zlepšiť starostlivosť o pacientov, znižovať náklady a zatraktívniť pracovné prostredie pre lekárov a zdravotnícky personál. Ide najmä o inovatívny prístup v liečbe a diagnostike, rozvoj telemedicíny, zavádzanie virtuálnej reality do liečebných postupov, digitalizáciu a efektívnejšie využívanie a ochranu zdravotníckych dát. Medtech a inovatívny výskum má tiež potenciál stať sa významným pilierom slovenskej ekonomiky s tvorbou nových pracovných miest, ak sú inovácie tvorené u nás doma na Slovensku. Zhodli sa na tom odborníci na konferencii s názvom Dôležitosť inovácií v slovenskom zdravotníctve, ktorú zorganizovala Americká obchodná komora SR s podporou partnerov pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.   Finančné prostriedky z európskych zdrojov ako je Plán obnovy a odolnosti RRF, fond obnovy novej generácie Next Generation EÚ, ako aj rozpočet EÚ na roky 2021-2027, ponúkajú jedinečné príležitosti na modernizáciu slovenského zdravotníctva. „Oblasť zdravotníctva by mala byť jednou z kľúčových reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti, pričom zavádzanie inovácií a zodpovedných digitálnych riešení by malo byť jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výhody a príležitosti technologického pokroku a potenciál disruptívnych technológií je potrebné prepojiť s expertízou a znalosťami kvalifikovaného zdravotného personálu s cieľom zabezpečiť včasnejšiu, menej invazívnu, menej nákladnejšiu a najmä dostupnú zdravotnú starostlivosť. Pri správnom nastavení a potrebnej odvahe zavádzať inovatívne riešenia je moment, v ktorom sa Slovensko nachádza, jedinečnou príležitosťou na zásadné zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva s citeľnou pridanou hodnotou pre občana,“ povedal Ján Hargaš, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Podľa nového štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR Róberta Babeľu, posledné mesiace presne ukázali, kde malo zavádzanie inovácií v zdravotníckom sektore medzery a ktoré kroky boli v minulých rokoch vynechané. „Nepripravenosť celého sektoru na telemedicínu či elektronickú komunikáciu s pacientom, ale aj s ostatnými subjektami, raketovo akcelerovalo procesy na Ministerstve zdravotníctva. Pravdou však je, že inovácie v zdravotníctve nie sú len o elektronizácii vo vzťahu k pacientom. Nemej dôležité sú kroky ako legislatívne zmeny napr. v oblasti liekovej politiky, kde okrem nových inovatívnych liekov či zdravotníckych pomôcok chce Slovensko ostať krajinou, kde sa oplatí robiť klinické výskumné projekty častokrát s prelomovými inovatívnymi technológiami,“ povedal Róbert Babeľa. Verejné obstarávanie založené na hodnote v zdravotníctve   K inovatívnejším prístupom pomôže najmä zmena nazerania a nastavenia verejného obstarávania. „Hodnotovo orientované obstarávanie (Value Based Procurement) je multidisciplinárny prístup založený na partnerstve a zameraný na pacienta a na kvalitnú a finančne udržateľnú zdravotnú starostlivosť. Zameraním sa na hodnotu (vrátane kritérií kvality starostlivosti a nákladov na výsledky), namiesto zamerania sa na samotnú cenu, môžu orgány verejného obstarávania hrať dôležitú úlohu pri efektívnom poskytovaní kvalitnejšej starostlivosti,” povedal Pavol Lepey, Head of Healthcare Transformation & Market Access v spoločnosti Roche Slovensko. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
20. septembra 2021

Najviac pomoci od štátu by malo ísť na východ

Európska komisia schválila slovenskú mapu regionálnej pomoci. Tá určuje kam by mala smerovať štátna finančná pomoc podnikom v regiónoch. Jej výška by mala rásť smerom na východ. Bratislava v zóne pomoci chýba. Slovenská mapa je jednou z prvých, ktoré Komisia schválila. Okrem Slovenska ju vo štvrtok (16. septembra) odobrila aj Maďarsku. Už koncom júla ju potvrdila aj Českej republike. Nová mapa bude platiť od začiatku roku 2022 do konca roku 2027. Európska exekutíva schvaľuje mapy na základe nových, revidovaných usmernení pre regionálnu pomoc. Tie Komisia prijala v druhej polovici apríla 2021. Nové pravidlá by podľa tlačovej správy Komisie mali efektívnejšie pomáhať zaostávajúcim regiónom dobiehať nerovnosti v platoch, zamestnanosti či výške HDP a teda lepšie plniť ciele európskej kohéznej politiky. Viac peňazí smerom na východ  Slovenská mapa regionálnej pomoci definuje regióny, v ktorých sa malé, stredné a veľké podniky môžu uchádzať o pomoc od štátu. Mapa pritom rozdelila krajinu na štyri oblasti: Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko podľa kategórie NUTS 2 európskeho systému delenia územných jednotiek pre štatistické účely. Okrem toho mapa určuje aj maximálnu výšku pomoci, ktorú môže štát prijímateľom v daných regiónoch poskytnúť. Tá je vyjadrená ako percentuálna miera celkových oprávnených investičných nákladov. Nárok na regionálnu investičnú pomoc má podľa nových pravidiel 87,97 percenta územia Slovenska. Ide o regióny, v ktorých je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu menší ako 75 percent európskeho priemeru. Pritom platí, že čím nižšie HDP na hlavu, tým vyššia pomoc. Zo štyroch slovenských regiónov majú na regionálnu pomoc nárok tri. Uchádzať sa o ňu nemôžu iba podniky v Bratislavskom kraji. To ale nie je novinka. Bratislavský kraj nemal nárok na pomoc ani v minulom programovom období. Západné Slovensko, čiže Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, majú nárok na 30 percent oprávnených investičných nákladov, stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) na 40 percent a východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) na 50 percent. Vo všetkých prípadoch sa maximálna intenzita pomoci môže zvýšiť o desať percentuálnych bodov pre stredné a o 20 percentuálnych pre malé podniky pri počiatočných investíciách do 50 miliónov eur. Takúto možnosť bude mať Slovensko po zavedení plánu spravodlivej transformácie, ktorý bude súčasťou Fondu spravodlivej transformácie. O prípadné zvýšenie musí následne požiadať Komisiu. Ani eurofondy, ani regionálna pomoc  Bratislavský kraj tak okrem eurofondov nebude mať nárok ani na regionálnu pomoc od štátu pre svoje podniky. Kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako zvyšok Slovenska. Dôvodom je model prideľovania európskych peňazí, ktorý už dve desaťročia uplatňuje Komisia. V stručnosti, najviac peňazí získavajú najchudobnejšie regióny. Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška HDP na hlavu. Podľa neho pravidlá kohéznej politiky EÚ rozlišujú tri typy regiónov. Najviac peňazí získavajú takzvané menej rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Rovnaký princíp teraz Komisia zaviedla aj pri regionálnej pomoci. Bratislavský kraj patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. V novom programovom období sa mu však črtá nádej na zmenu. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce toto prerozdelenie eurofondov zmeniť. Ak by sa návrh rezortu stal realitou, Bratislavský kraj by mohol čerpať až približne miliardu eur. Návrh je súčasťou novej Partnerskej dohody, o ktorej ministerstvo regionálneho rozvoja momentálne rokuje s Európskou komisiou. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac
10. septembra 2021

Farmári: Slovensko čaká ďalšie zdražovanie potravín

Poľnohospodári podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha nemajú na výber. Stúpajú im náklady. Slovensko ide do vlny zdražovania potravín. Po avizovanom zvyšovaní cien pekárenských výrobkov je možné očakávať aj rast ceny mlieka a neskôr i ďalších komodít. Po valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to skonštatoval Emil Macho, ktorý bol v utorok opätovne zvolený za predsedu agropotravinárskej samosprávy. Podľa jeho slov je nutné, aby sa k snahe slovenských producentov potravín pripojila aj podpora štátu. „Naďalej sa nenapĺňa deklarovaná podpora vlády SR v oblasti obnovy domáceho výrobného a spracovateľského segmentu. Musíme povedať, že slovenskí poľnohospodári a potravinári nedostali za pandémiu ani euro, respektíve minimálnu pomoc. Takže o nejakej konkurencieschopnosti v rámci európskeho spoločného trhu nemôžeme hovoriť,“ skonštatoval Macho. Chýba spracovanie Predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) pripomenul, že slovenským producentom potravín v budúcnosti môže pomôcť aj podpora štátu pri modernizácii výroby. „Dnes dovážame 50 percent chleba nie preto, že ho nevieme vyrobiť, ale chýba nám to dopekanie chleba, ktoré je dnes v obchodných reťazcoch módne. Môžeme mať na to akýkoľvek názor, ale je to módne. Ak hydinársky priemysel predáva vajíčka za dva, tri centy do Rakúska na výrobu sušených vajec, tak keď podporíme výstavbu sušičiek, tak vajíčka nebudú stáť pár centov v zahraničí, ale ostanú u nás. Naplnením týchto vertikál, ktoré sú v strategickom pláne ministerstva, nebude zvýšenie pridanej hodnoty o 1 000 EUR na hektár taký problém. Ale potrebujeme spoluprácu z každej strany,“ zdôraznil Karahuta. zdroj: (portál EURACTIV)

Čítať viac

Bezplatná úvodná
konzultácia

Prídeme za Vami do miesta Vášho pôsobenia

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.