Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky, nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ.

Jaroslava Sobocká je vedúcou odboru všeobecnej pedológie a pedografie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Slovensko zastupuje v poradnom orgáne Európskej komisie pre výskumné projekty v oblastí zdravia pôdy a potravín.

Podľa údajov Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR sa od roku 1996 do roku 2020 znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o takmer 70 tisíc hektárov. Prečo nám mizne poľnohospodárska pôda?

Hlavným dôvodom je vývoj spoločnosti, ktorý sa nedá zastaviť. Tlaky na zábery poľnohospodárskej pôdy rastú, pretože pôda, ktorá bola zabraná už dávnejšie a premenila sa na takzvané brownfieldy (pozemky poznačené predošlou priemyselnou činnosťou, pozn. red.) už pre developerov nie je zaujímavá. Oni sa chcú rozvíjať a stavať na nezávadnej pôde a preto potrebujú pôdu, ktorá je čo najmenej kontaminovaná.

Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale stabilný – jej výmera neustále klesá, ale nikdy nerastie nahor.

V súčasnosti sa ale pripravuje nová Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá má ambiciózne ciele. Jedným z nich je, že Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo priemyslom, toľko sa bude musieť do pôdneho fondu vrátiť.

Je to splniteľný cieľ?

To sa ťažko hodnotí. Na stole je zatiaľ len stratégia s vytýčenými cieľmi. Obsahuje ale veľmi zaujímavé nástroje, ktoré by mali pomôcť naplniť tieto ciele. Do roku 2035 chce EÚ dosiahnuť 75 percent zdravej pôdy z celej rozlohy Európskej únie. Do roku 2050 chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. V tom pôda zohrá veľmi dôležitú úlohu. V minulosti sa význam pôdy dosť podceňoval, no teraz opäť získava na význame a oprávnene.

Som členkou jednej z piatich misií EÚ (Mission Boards Assembly, skupiny expertov, ktoré pomáhajú Komisii s nastavením a výberom projektov vedeckovýskumného programu Horizont Európa, pozn. red.), ktorý je zameraný na pôdu. Môžem povedať, že pôda je naozaj v úplnom centre záujmu EÚ a budú sa vypisovať projekty za milióny eur na zlepšenie jej ochrany a manažmentu s cieľom zmierniť globálne dopady na spoločnosť.

Pôda ale na rozdiel od vody a ovzdušia nemá na úrovni EÚ právnu ochranu. Čím to je?

Pôda sa z týchto troch prírodných zdrojov chráni najťažšie. Je to krehký povrchový útvar Zeme – prírodný zdroj, ale aj pozemok, ktorý má historické korene a s ktorým sa odpradávna obchodovalo. Je to tovar a nehnuteľnosť s vlastníckymi vzťahmi, čo pre vzduch a vodu neplatí. Preto je ochrana kvalitných pôd komplikovaná.

Stavia sa na Slovensku dodnes aj na najúrodnejších a najkvalitnejších pôdach?

Bohužiaľ áno, čo považujem za veľmi nešťastné. V roku 2004 vyšiel zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý obsahuje aj paragrafy na ochranu pôdy pred eróziou, zhutnením, znížením pôdnej organickej hmoty a kontaminantmi, ale aj pred záberom pôdy.

Pôvodne tento zákon chránil 21 percent našich najlepších poľnohospodárskych pôd na základe štyroch tried kvality. Pred zaberaním chránil najúrodnejšie pôdy, ktoré na Slovensku máme: na Podunajskej nížine, Podunajskej pahorkatine, juhu stredného Slovenska a časť pôdy na východnom Slovensku.

Od roku 2013, kedy sa zákon novelizoval, však chráni poľnohospodársku pôdu v každom katastri minimálne na úrovni 30 percent. A tak napríklad v Liptovskom Mikuláši chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne rovnako ale chránime aj pôdu v katastroch Podunajskej nížiny, kde je 100 percent najkvalitnejšej pôdy. Podľa zákona tam ale chránime iba tých 30 percent, ostatná pôda sa môže zabrať pre výstavbu.

Prečo k tej zmene došlo?

Je to politický problém. Vyriešilo sa to takto, pretože niektoré obce z tohto územia sa sťažovali, že im to bráni v rozvoji. Teraz sa už môžu rozvíjať, no na úkor kvalitných černozemí, čiernic a hnedozemí, čiže veľmi kvalitnej poľnohospodárskej pôdy.

Čiže zákon by sa nemal sústrediť na rovnomerné rozdelenie ochrany pôdy na Slovensku ale zamerať sa na najhodnotnejšie pôdy, ktoré máme?

Áno. Spoločensky treba rozvíjať stred a východ Slovenska, kde nie sú kvalitné pôdy. Tam chránime aj pôdy, ktoré ochranu nepotrebujú, hoci aj tie majú svoj ekologický význam. Na tomto stave je potrebné zapracovať, ak chceme zachrániť našu pôdu, ako to predpokladá európska stratégia.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré majú viac ako päť percent kvalitných, tmavých poľnohospodárskych pôd. Ich ochrana je dôležitá z celosvetového pohľadu. My ich ale bohužiaľ nechránime.

V oblastiach s kvalitnou pôdou, ktoré ste spomínali, môžu samosprávy mimo tých chránených 30 percent pôdy vyčleniť na nepoľnohospodárske účely pôdu bez obmedzení?

Pôdy možno zabrať na základe schválených územných plánov jednotlivých miest a obcí. Každého pôdoznalca bolí srdce, keď vidí, ako sa bagre zarývajú do kvalitného humusového horizontu, na ktorom sa dá hospodáriť skoro bez nákladov, pretože tá pôda rodí sama.

Čiže právna ochrana najkvalitnejších pôd na Slovensku je nedostatočná.

Je vágna. Hoci, keď sme na úrovni EÚ hovorili, aké legislatívne opatrenia sa v jednotlivých krajinách uplatňujú ohľadne záberov pôd, tak sa ukázalo, že náš zákon je dosť progresívny. Pretože, keď chcete u nás na poľnohospodárskej pôde stavať, musíte si zaplatiť pozemok, ale ak je na chránenej pôde, tak musíte ešte zaplatiť odvody za jej odňatie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa developerovi na kvalitnej poľnohospodárskej pôde stavať neoplatilo.

Podobný zákon majú aj v Česku, Poľsku a Bulharsku, no nikde inde. Na druhej strane v západných krajinách je cena pôdy tak vysoká, že pre zábery pôd používajú iné kritériá, napríklad percento zastavanosti ročne. Nemajú však databázy o tom, ktorá pôda je kvalitná a ktorá nie. My ich vďaka prieskumu poľnohospodárskych pôd a následnej bonitácii zo 70. rokov máme a vieme preto presne stanoviť kvalitu pôdy v mierke 1:5000. Tieto údaje majú okresné pozemkové úrady, ktoré potom rozhodujú o povolení pre zábery pôd.

Ako veľmi odradzujúce sú tie odvody pre investorov?

Niektorých môžu odradiť. No sú tu aj bohatí developeri, na ktorých to účinok nemá. Zákon prijatý v roku 2004 bol z tohto pohľadu dobrý, ale potom sa začali na neho priliepať rôzne novelizácie, ktoré napríklad oslobodili od platieb viacerých investorov. Dialo sa to hlavne pri výstavbe automobiliek z dôvodu celospoločenského významu. Viaceré z nich odvody nemuseli vôbec platiť.

Ako ste hovorili, na Slovensku máme portál, ktorý mapuje poľnohospodársku pôdu podľa toho, či sú vhodné na zábery alebo nie. Využívajú to investori? Vedie ich to k výberu iných ako tých najkvalitnejších pôd?

Nie som si istá, či to záujemcovia o pôdu skutočne využívajú. Moja skúsenosť je, že najskôr nakúpia pôdu, potom zistia, že je chránená, a tak žiadajú o jej prevod na nechránenú pôdu. To ale nejde. Dajú sa robiť určité rebonitačné úpravy (prehodnotenie hodnoty pôdy, pozn. red.) pôdneho fondu, ak je to oprávnené. Ale špekulácie s chránenou pôdou robiť nemôžeme.

Hovoríte, že právna ochrana pôdy pred záberom je vágna. Ale zároveň samosprávy a okresné úrady, ktoré majú pri záberoch poľnohospodárskej pôdy hlavné slovo, nič nenúti udeľovať povolenia. Majú možnosť najhodnotnejšie pôdy chrániť. Prečo sa to teda nedeje?

Predovšetkým oni by mali byť najviac uvedomelí. Súvisí to aj s tým, že musia nezávisle a profesionálne posudzovať každú žiadosť o záber poľnohospodárskych pôd. Náš ústav je len podporným odborným orgánom ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pomáha presadzovať a tvoriť legislatívu na ochranu pôdy. Pre pôdu je ale nakoniec aj tak rozhodujúci podpis na okresnom pozemkovom úrade.

Áno, ale ako ani ten najlepšie napísaný zákon nemusí pôdu ochrániť, tak ani zlá legislatíva automaticky brániť lepšej ochrane pôdy.

To je pravda, ale pôda čelí hrozbám z viacerých strán. Veľkým problémom je degradácia, na ktorú majú najväčší vplyv farmári, pretože oni s ňou prichádzajú bezprostredne do styku. Tým, ako na pôde hospodária, rozhodujú, či sa pôdny fond zachová aj pre budúce generácie. Musia si uvedomiť, že sú v inej situácii, pretože na pôdu vytvára veľký tlak aj klimatická zmena a ostatné globálne hrozby. Mali by začať pracovať na tom, ako možno zmierniť degradačné procesy. Z nich sú u nás najhoršie erózia a zhutnenie pôdy a v menšej miere kontaminácia a salinizácia (hromadenie soli v pôde, pozn. red.). Dnes nikto nepokutuje poľnohospodárov, ak na takejto pôde nevedia hospodáriť, resp. spôsobia degradáciu pôdy.

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa teraz tvoria ekoschémy (nové dotácie za ekologické poľnohospodárske postupy, pozn. red.) a agro-environmentálne a klimatické opatrenia. Ak ich nebudú uplatňovať, nedostanú dotácie. To je dôležité. Áno, poľnohospodári sú producenti potravín, nemôžu to byť iba altruisti, musia rozmýšľať ekonomicky, ale zároveň nemôžu vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov.

Zdroj: Portál EURACTIV