Najviac pomoci od štátu by malo ísť na východ
Európska komisia schválila slovenskú mapu regionálnej pomoci. Tá určuje kam by mala smerovať štátna finančná pomoc podnikom v regiónoch. Jej výška by mala rásť smerom na východ. Bratislava v zóne pomoci chýba.
Slovenská mapa je jednou z prvých, ktoré Komisia schválila. Okrem Slovenska ju vo štvrtok (16. septembra) odobrila aj Maďarsku. Už koncom júla ju potvrdila aj Českej republike.
Nová mapa bude platiť od začiatku roku 2022 do konca roku 2027. Európska exekutíva schvaľuje mapy na základe nových, revidovaných usmernení pre regionálnu pomoc. Tie Komisia prijala v druhej polovici apríla 2021. Nové pravidlá by podľa tlačovej správy Komisie mali efektívnejšie pomáhať zaostávajúcim regiónom dobiehať nerovnosti v platoch, zamestnanosti či výške HDP a teda lepšie plniť ciele európskej kohéznej politiky.
Viac peňazí smerom na východ
Slovenská mapa regionálnej pomoci definuje regióny, v ktorých sa malé, stredné a veľké podniky môžu uchádzať o pomoc od štátu. Mapa pritom rozdelila krajinu na štyri oblasti: Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko podľa kategórie NUTS 2 európskeho systému delenia územných jednotiek pre štatistické účely.
Okrem toho mapa určuje aj maximálnu výšku pomoci, ktorú môže štát prijímateľom v daných regiónoch poskytnúť. Tá je vyjadrená ako percentuálna miera celkových oprávnených investičných nákladov.
Nárok na regionálnu investičnú pomoc má podľa nových pravidiel 87,97 percenta územia Slovenska. Ide o regióny, v ktorých je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu menší ako 75 percent európskeho priemeru. Pritom platí, že čím nižšie HDP na hlavu, tým vyššia pomoc.
Zo štyroch slovenských regiónov majú na regionálnu pomoc nárok tri. Uchádzať sa o ňu nemôžu iba podniky v Bratislavskom kraji. To ale nie je novinka. Bratislavský kraj nemal nárok na pomoc ani v minulom programovom období.
Západné Slovensko, čiže Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, majú nárok na 30 percent oprávnených investičných nákladov, stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) na 40 percent a východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) na 50 percent.
Vo všetkých prípadoch sa maximálna intenzita pomoci môže zvýšiť o desať percentuálnych bodov pre stredné a o 20 percentuálnych pre malé podniky pri počiatočných investíciách do 50 miliónov eur. Takúto možnosť bude mať Slovensko po zavedení plánu spravodlivej transformácie, ktorý bude súčasťou Fondu spravodlivej transformácie. O prípadné zvýšenie musí následne požiadať Komisiu.
Ani eurofondy, ani regionálna pomoc
Bratislavský kraj tak okrem eurofondov nebude mať nárok ani na regionálnu pomoc od štátu pre svoje podniky. Kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako zvyšok Slovenska. Dôvodom je model prideľovania európskych peňazí, ktorý už dve desaťročia uplatňuje Komisia. V stručnosti, najviac peňazí získavajú najchudobnejšie regióny.
Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška HDP na hlavu. Podľa neho pravidlá kohéznej politiky EÚ rozlišujú tri typy regiónov. Najviac peňazí získavajú takzvané menej rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Rovnaký princíp teraz Komisia zaviedla aj pri regionálnej pomoci.
Bratislavský kraj patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. V novom programovom období sa mu však črtá nádej na zmenu. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce toto prerozdelenie eurofondov zmeniť. Ak by sa návrh rezortu stal realitou, Bratislavský kraj by mohol čerpať až približne miliardu eur.
Návrh je súčasťou novej Partnerskej dohody, o ktorej ministerstvo regionálneho rozvoja momentálne rokuje s Európskou komisiou.
zdroj: (portál EURACTIV)