Do ekoschém sa možno nezapojí až tretina poľnohospodárov

Agrorezort a najväčšie poľnohospodárske združenie majú rôzne odhady toho, koľko slovenských farmárov bude mať záujem o nové ekologické dotácie pri ich navrhovanom nastavení. Kým ministerstvo hovorí o veľkej väčšine, podľa poľnohospodárov sa nemusí zapojiť až tretina.

Novinkou v programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027 budú nové ekologické platby, takzvané ekoschémy. Každý poľnohospodár nad rámec základných hektárových platieb bude môcť čerpať peniaze, ak splní súbor niekoľkých podmienok, ktoré majú pomôcť biodiverzite a zdraviu pôdy.

Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha sa pri ich nastavení, ktoré navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva, do ekoschém nemusí zapojiť až skoro tretina slovenských poľnohospodárov. Uviedol to na diskusii portálu EURACTIV Slovensko o príprave národného strategického plánu pre SPP.

Rôzne prepočty

Každá krajina musí podľa dohodnutej reformy SPP na ekoschémy vyčleniť 25 percent. V prípade Slovenska ich päťročný rozpočet bude 559 miliónov eur. Až 513 miliónov eur ministerstvo vyčlení na celofarmovú ekoschému a 46 miliónov eur na pastevný chov dobytka, oviec a kôz.

V rámci celofarmovej ekoschémy musí každý farmár rozdeliť svoje polia tak, aby parcela s jednou plodinou mala maximálne 50 hektárov a v chránených územiach 20 hektárov. Polia navyše musia rozdeliť nekoprodukčnými pásmi, kde priestor dostane príroda. Na štvrtine pozemkov musia zlepšiť štruktúru pôdy – zaorávaním slamy a aplikáciou maštaľného hnoja. Ak to splnia, na každý hektár farmy (nielen tam, kde budú robiť požadované činnosti) dostanú dodatočnú platbu 55 eur. V chránených územiach je o 27 eur vyššia.

A práve táto sadzba môže byť podľa Macha pre významnú časť poľnohospodárov problém. „Podľa našich odhadov sa do ekoschém nebude chcieť zapojiť až 30 percent poľnohospodárov. Preto, že sú to nároky navyše, ale aj preto, ako narástli ceny komodít,“ varuje šéf SPPK.

Najväčšia agrárna komora zastupuje väčšinu slovenských poľnohospodárov. Jej členovia hospodária na dvoch tretinách poľnohospodárskej pôdy. Aj keby sa vyjadrenie šéfa združenia týkalo iba členov SPPK, bol by to z pohľadu ekoschém vážny problém. Čím menej farmárov sa do ekoschém zapojí, tým obmedzenejší bude ich prínos pre prírodu a klímu. Zároveň hrozí, že sa najviac obmedzí ich vplyv v oblastiach, kde je problém s biodiverzitou, či kvalitou pôdy najvážnejší.

Za hlavné riziko ekoschém to považuje aj Jozef Ridzoň z SOS/Bridlife. „Treba sa pozrieť, kde sa tých 30 percent nachádza. Nie je to rovnomerne rozčlenené po Slovensku, ale týka sa to hlavne juhozápadného Slovenska, lebo to je oblasť, kde máme najväčší problém,“ hovorí ornitológ.

Aj pre dobré prírodné podmienky ide o oblasti s tradične silným postavením poľnohospodárstva, no zároveň sú to regióny s vôbec najväčšími priemernými rozlohami polí v strednej Európe.

S vytýčením oblastí, kde by s uplatnením ekoschém mohol byť problém, súhlasí aj Macho. „Áno, je to preto, že sú tam chránená vtáčie územia,“ hovorí. „Poľnohospodári sú hlavne podnikatelia. Ak bude môcť byť jedna plodina na 20 hektárovom pôdnom bloku, tak pri 80 eurách za hektár im to prinesie negatívne ekonomické dôsledky,“ myslí si.

Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP), ktorý má na starosti prípravu strategického plánu, hovorí, že podľa ich prepočtov sa do ekoschém zapojí „veľká väčšina“ farmárov na Slovensku. „Keďže sme ich pripravovali v spolupráci s poľnohospodármi a ochranármi, tak v rámci našich finančných možností sú nastavené optimálne,“ myslí si šéf IPP.

„Pokles biodiverzity nie je dlhodobo udržateľný a keby sme ho nezastavili, prejavilo by sa to na poklese produktivity. Z dlhodobého hľadiska ekoschémy určite neznižujú produkciu poľnohospodárov, len naprávajú súčasný stav,“ vysvetľuje dôležitosť nových dotácií.

Kde vziať viac peňazí?

Predseda SPPK hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva by malo hľadať spôsoby, ako navýšiť rozpočet ekoschém. Aby boli pre poľnohospodárov naozaj motivačné, minimálna sadzba by podľa neho mala byť 70 eur.

Agrorezort ale už v tejto chvíli nemá veľa možností, ako do ekoschém dostať viac peňazí. Podľa Jána Pokrivčáka nechce ísť cestou znižovania základnej sadzby alebo presúvania peňazí z ostatných intervencií.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča na septembrovej konferencii k ekoschémam hovoril, že na financovanie krajinotvorných prvkov by sa mohli nájsť peniaze v envirorezorte zo štrukturálnych eurofondov. Riaditeľ IPP ale hovorí, že s týmito peniaze ale teraz agrorezort nepočíta.

„Teraz tieto zdroje nemáme k dispozícii. Nemôžeme brať do úvahy sľuby, ktoré sa možno nenaplnia,“ hovorí Pokrivčák.

Pripustil však, že dotácie za prírode blízke činnosti sa môžu v neskorších rokoch zvýšiť. Ak by sa v prvom roku do ekoschém zapojilo menej poľnohospodárov, ako predpokladá ministerstvo pôdohospodárstva, tak by sa v roku 2024 rozdeľovali medzi menej fariem, čím by sadzba išla hore.

„Máme dva roky na to, aby sme sa naučili, ako ich nastaviť čo najlepšie,“ vysvetľuje.

zdroj: (portál EURACTIV)