Architekt: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Pri nesprávnej obnove rodinných domov hrozí zakonzervovanie ich slabín ako je stiesnené a tmavé vnútorné prostredie, či zastaralé členenie interiéru. Architekti preto ponúkli spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Martin Zaiček je expert Slovenskej komory architektov pre oblasť súťaží návrhov a rozvoj politík v oblasti architektúry. Pôsobí v neziskovej organizácii Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Je autorom knižnej série sprievodcov architektúry 20. storočia pod názvom C20 ako aj spoluautor knihy Architektúra starostlivosti venovanej bohatým dejinám povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku.

Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby

Na Slovensku aj v Európe sa majú v nasledujúcich štyri a pol roku preinvestovať obrovské finančné prostriedky na zvýšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov aj verejných budov. Cieľom renovačnej vlny je dosiahnuť predovšetkým energetické úspory, pretože budovy a stavebníctvo produkujú značnú časť emisií. Čo môže obnova budov a bežných rodinných domov priniesť okrem úspor energií? 

Súčasťou filozofie Plán obnovy a odolnost je investovať do znižovania energetickej spotreby, najmä do objektov z druhej polovice 20. storočia. Tie tvoria väčšinu stavebnej hmoty na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti sa opiera o pravidlo “Do not significant harm” a teda “neškodiť”. V praxi to jednoducho znamená, že pri obnove budov by sme nemali spotrebovať viac primárnej energie a vyprodukovať viac emisií než takouto obnovou usporíme. Tým by sme životné prostredie skôr poškodili, čo nerešpektuje základný princíp plánu obnovy – “neškodiť”.

Čo myslíte pod primárnou energiou?

Je to súčet všetkej energie, ktorú vložíte do investície alebo obnovy. Ak chcete namiesto starého objektu postaviť nový, energeticky lepší, mali by ste vypočítať rozdiel spotrebovanej energie na likvidáciu vzniknutého odpadu pri búraní budovy a výstavbe novej. Plán obnovy a odolnosti je preto z väčšej časti určený na obnovu existujúcich objektov, nie na výstavbu nových. Ak by to bolo naopak, mohol by spôsobiť zvýšenie emisií, a nie ich zníženie.

Nie sú niektoré budovy v takom zlom stave, že sa obnova neoplatí? 

Vlastníci domov postavených od 50. rokov 20.storočia  majú väčšiu tendenciu takýto objekt zbúrať a postaviť častokrát katalógový dom podľa nových štandardov a z nových materiálov.

V rámci tvorby zodpovednej architektúry, ktorá prihliada na životné prostredie, sa snažíme ukázať, že pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti je lepšie investovať do existujúceho stavebného fondu. Energia sa tak využije na skvalitnenie a nie na likvidáciu objektu. Je to ekonomicky aj environmentálne racionálne. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby.

Do akej miery ovplyvňuje klimatická zmena uvažovanie architektov? 

V Inštitúte Slovenskej komory architektov vedieme diskusiu o tom, ako reagovať na súčasnú zmenu klímy vo vzťahu k architektúre. Veľkou témou je aj zelená politika architektúry. Architektúra čoraz viac zohľadňuje environmentálne aspekty, lebo od nich sa odvíja kvalitatívne hodnotenie celej stavby. Nejde len o samotnú spotrebu energie a jej znižovanie, ale o energiu, ktorá je zabudovaná priamo v materiáloch alebo bola použitá pri stavbe. To všetko musíme vziať do úvahy, keď hovoríme o emisiách v oblasti budov.

Pri emisiách z budov sa väčšinou hovorí o tom, koľko znečistenia vyprodukuje napríklad piecka na tuhé palivo. Toto je niečo iné? 

Ide o energiu, ktorá bola použitá na výstavbu objektu či likvidáciu predošlej stavby. Hovoríme o takzvaných zabudovaných emisiách v celom životnom cykle stavby. V posledných rokoch bolo bežné stavanie spotrebnej architektúry. Príkladom je Apollo centrum, ktoré muselo byť po desiatich rokoch asanované kvôli statickým poruchám. Potrebujeme budovy z kvalitných materiálov s dlhým životným cyklom. Len tak dokážeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Architektonické návrhy budú súčasťou plánu obnovy

Ceny energií sa síce zvyšujú, ale nie je takáto hĺbková a komplexná transformácia drahým krokom naviac? 

Iba prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti  pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby mohli byť domy komplexne rekonštruované. Generálna rekonštrukcia domu, ktorý má sto metrov štvorcových nestojí menej ako desiatky tisíc  eur. To však neznamená, že nie je možné systémovo investovať do skvalitnenia kľúčových komponentov domov, akými sú strecha, obvodový plášť či výplne stavebných otvorov (okná, dvere).

Staré domy majú často malé okná s nízkym tepelným odporom a tiež hrubé steny, ktoré chránili pred tepelnými stratami. Zároveň však vytvárajú tmavé a stiesnené vnútorné prostredie. Vďaka architektúre, technológiám a dostupným materiálom je možné  tieto domy otvoriť, presvetliť, aby ich vnútorné prostredie bolo porovnateľné so súčasnými novostavbami.

Je možné z plánu obnovy financovať aj skvalitnenie interiéru? 

Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je najmä znižovanie energetickej spotreby. Architekti ukazujú, že zodpovedný prístup je nebúrať a naopak premyslene renovovať. Bez spoluúčasti obyvateľov, iba vďaka samotným dotáciám sa úroveň kvality bývania neposunie. Čiastočné opravy, ako napríklad zateplenie alebo výmena okien, iba konzervujú základné slabiny priestorov, za ktoré môžu materiálne nedostatky minulých desaťročí. To je možné zmeniť premyslenou obnovou.

Bežný človek chce primárne rekonštruovať svoj dom, aby zvýšil jeho hodnotu a znížil spotrebu energie. Ako sa vôbec dozvie, že by do toho mohol zahrnúť aj modernizáciu vnútorného prostredia?

Fakt, že plán obnovy nie je len o energetických úsporách si uvedomuje aj Slovenská agentúra životného prostredia. Oslovila Komoru architektov, aby sme pre plánovanú renováciu 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy vytvorili sériu architektonických súťaží pre najčastejšie sa vyskytujúce domy na Slovensku.

Tých typov je však veľmi veľa, nie?

Od štyridsiatych rokov 20. storočia sa začalo na Slovensku vo veľkom stavať. Keď sa pozriete do slovenských dedín zistíte, že sa často opakujú určité typy domov, ktoré môžu byť v tomto smere ľahko vyňaté a zadané ako téma pre architektonickú súťaž.

Takže robíte katalóg, podľa ktorého sa tieto typové domy na Slovensku budú rekonštruovať?

Pre tieto typové domy budú architekti v súťaži navrhovať možné riešenia, ktoré ukážu ľuďom cestu ako komplexne pristúpiť k obnove svojej nehnuteľnosti.

Slovenská agentúra životného prostredia im potom tieto vizualizácie zadarmo poskytne? 

Cieľom tejto spolupráce je vytvoriť príklady osvedčených riešení. Ide o to, aby rekonštrukcia neskĺzla iba k zatepleniu, výmene okien a strechy, pretože to nie je trvalo udržateľné riešenie. Morálne opotrebovanie architektúry alebo interiéru znamená, že priestory nevyhovujú súčasným predstavám. Ľudia si napríklad radi prepájajú obývačku s kuchyňou alebo kúpeľňu so spálňou, čo nebolo štandardom starších stavieb. Chceme ukázať, že tieto domy majú v sebe zabudovanú energiu, ktorá má byť ďalej rozvíjaná a zhodnocovaná a nie zničená asanáciou a postavená nanovo.

Pre koľko typov domov budete vytvárať návrhy? 

Momentálne máme vybrané tri typy domov. Jeden typ je jednopodlažný vidiecky dom na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou s dvoma oknami na čelnej fasáde. Druhý typ je viacgeneračný dom severných oblastí viacgeneračný (oravský dom) štvorcového pôdorysu s dvomi podlažiami a podkrovnými izbami. Tretí typ je dom kocka, ide o mestský dom s rovnou strechou.

Všetky sú to domy podobného usporiadania, pretože vznikali v podobnom čase a v rámci predstavy o tom, ako má byť členenie priestoru organizované. Zároveň sú najčastejšie zastúpené v stavebnom fonde na Slovensku, väčšinou v pôvodnom stave alebo s minimálnymi zásahmi, ako zateplenie fasády. Tieto domy majú veľký potenciál, aby boli prenesené do ďalšieho životného cyklu.

Zdroj: Portál EURACTIV